Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia!
Evanjelium podľa Matúša 7,11
Keď som vyrastala, rodičia sa pre mňa veľa obetovali: aby som mala dobré vzdelanie a všetko ostatné, čo som potrebovala. Mnohí z vás máte podobnú skúsenosť, pretože deti sú pre rodičov veľmi dôležité. Niekedy až do tej miery, že si upierajú základné veci, len aby sa o svoje deti dobre postarali. Táto ochota obetovať sa začína od okamihu, keď sa deti narodia, a často pokračuje aj po odchode rodičov, pretože mnoho z nich chce svojim dospelým deťom zanechať dedičstvo.
Ježiš nám na príklade najbližších medziľudských vzťahov – rodičia a deti – ukazuje Boha a jeho túžbu dať nám všetko dobré, čo potrebujeme. „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám.“ (Mt 7,7) Tento slávny Ježišov výrok obsahuje tri výzvy: „proste“, „hľadajte“ a „klopte“. Po nich nasledujú tri uistenia: „kto prosí, dostane“, „kto hľadá nachádza“ a „kto klope, tomu sa otvorí“. Už v predchádzajúcej kapitole (Mt 6,25–34) bol Boh predstavený ako nebeský Otec, ktorý je verný a tiež ochotný postarať sa o svoje deti. Jeho ochota starať sa o svoje deti prekonáva dobrú vôľu aj tých najlepších pozemských rodičov. Ježiš v spomínanej pasáži používa typický židovský argumentačný štýl zvaný kal va-chomer („od menšieho k väčšiemu“), ktorý ukazuje, že čo platí v menej podstatnom prípade, to možno považovať za pravdivé aj v dôležitejšom prípade.
Ak pozemskí rodičia, aj keď sú zlí, vedia dávať dobré dary svojim deťom, o čo viac je náš nebeský Otec ochotný dať nám dobré veci, ktoré potrebujeme (v. 11). Ježišovo vysvetlenie pokračuje otázkou – odmietol by azda rodič dať svojmu dieťaťu typické galilejské jedlo (chlieb a rybu) (v. 8.9) a dal by mu namiesto toho niečo, čo mu uškodí (kameň a hada)? Ak je taká situácia úplne nepredstaviteľná, ako by sme mohli nedôverovať ochote nášho nebeského Otca? Veď ako hovorí apoštol Pavol v Liste Rimanom 8,32: „Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?“ Dôverujme mu.
