A z nebies zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

Evanjelium podľa Matúša 3,17

Mať veriacich rodičov je veľkým požehnaním. Moji rodičia mi boli neustálym zdrojom podpory a mnohorako mi ju prejavovali. Zahŕňali ma svojou bezpodmienečnou a neochvejnou láskou. Dobre si pamätám na obdobie, keď som ukončila svoje prvé magisterské štúdium a pripravovala som sa na promóciu. Otcovi zistili rakovinu žalúdka a čakala ho náročná operácia. Napriek zhoršujúcemu zdravotnému stavu trval na tom, že sa mojej promócie zúčastní. Vedel totiž, čo pre mňa jeho prítomnosť znamená. Teraz, keď už nežijú, si rada prečítam ich lístočky, ktoré mi posielali na povzbudenie. Sú pre mňa symbolom ich lásky a podpory.
Boh chcel dať Ježišovi jasne najavo svoju podporu a lásku.
Po jeho krste sa stala jedna z najúžasnejších udalostí zaznamenaných v Novej zmluve. Práve tu nachádzame evidentný dôkaz Trojice. Duch Svätý zostupuje na Ježiša a ozýva sa hlas z neba. Oznamuje Boží pohľad na Ježiša, ako ho vidia nebesia: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3,17; tiež 12,18; 17,5) V Starej zmluve je Izrael nazývaný „Božím synom“ (napríklad 2 Moj 4,22.23; Oz 11,1). Aj potomkovia kráľa Dávida boli v Izraeli označovaní „Božími synmi“ (napríklad Ž 2,7). V tejto chvíli je Ježiš, zvrchovaný izraelský kráľ, pomenovaný Božím Synom a Boh v ňom „má zaľúbenie“. Krátko po tejto udalosti prichádza satan, spochybňuje Ježišovo božstvo: „Ak si Boží Syn…“ (Mt 4,3–6) a pokúša ho k zneužitiu božskej moci vo svoj vlastný prospech.
Keď človek prijme Ježiša ako svojho Spasiteľa, stane sa milovaným Božím dieťaťom v „milovanom Synovi“. „Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími deťmi. A nimi sme.“ (1Jn 3,1) Naše veľké stretnutie s Bohom je opísané slovami: „…ja mu budem Bohom a on mi bude synom.“ (Zj 21,7) Prostredníctvom Ježiša ako Božieho Syna sme sa aj my stali Božími deťmi. Keď zostávame v Ježišovi, s istotou vieme, že sme Bohom milované deti a má v nás zaľúbenie!