Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.

Evanjelium podľa Jána 1,12

Moji prarodičia z matkinej strany žili na veľkom statku, kde som ich rada navštevovala. Trávievala som tam letné prázdniny spolu s deťmi, ktoré mali v pestúnskej starostlivosti. Hoci to boli deti s poruchami učenia a problémovým správaním, pochopila som, že potrebovali žiť v prostredí, ktoré im umožní zdravo vyrastať. U mojich starých rodičov našli bezpečný domov a niektoré z nich zostali súčasťou rodiny až do dospelosti, takmer ako ich vlastné deti. Všetci potrebujeme bezpečné miesto, domov, kam patríme.
Ján v úvode svojho evanjelia píše, že všetko bolo stvorené prostredníctvom Slova (Jn 1,3). Ono samo bolo životom (v. 4), nielen dalo život, ale bolo životom. A ďalej, ako pokračuje stvoriteľský proces, Ján hovorí o svetle: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A to svetlo v tme svieti, ale tma ho nepohltila.“ (v. 4.5) Boh sa chystal vykúpiť svoje stvorenie a tento príbeh vykúpenia sa začína už na samom počiatku. Ján ďalej pokračuje a hovorí, že Ježiš je „pravé svetlo, čo osvecuje každého človeka.“ (Jn 1,9) Každý človek má možnosť toto svetlo prijať alebo odmietnuť.
Od Jána sa ďalej dozvedáme zlú správu: „(Ježiš) Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali.“ (v. 11) Ježiš – Slovo, Darca života a Svetlo – prišiel do vlastného domova, ale nebol tam prijatý. A domov má byť predsa miestom, kde vás každý pozná a prijíma. Mám pre vás aj dobrú správu. Predsa len niektorí to Svetlo prijali. A tí, ktorí v neho uverili, dostali „moc stať sa Božími deťmi.“ (v. 12) Tí, ktorí v neho veria, toto právo získali.
Už vás niekedy odmietla vaša vlastná rodina? Tvárili sa niekedy tam, kde ste to považovali za svoj domov, že vás nepoznajú? Boh vás pozýva, aby ste sa pripojili k nebeskej rodine. Od neho vás nikto nemôže odtrhnúť. Stanete sa dieťaťom z Božej vôle. Máte domov. Váš nebeský Otec vás pozná, ste jeho deti.