No, je naozaj veľkým ziskom pobožnosť so spokojnosťou. 1.Timotejovi 6,6

Ľudia nazývajú šťastím to, že dosiahli pokoj, ale predtým zo seba vydali to najlepšie, čo v nich bolo. Veď najšťastnejší ľudia na svete nemajú to najlepšie z najlepšieho. Oni len urobia to najlepšie z toho, čo majú. Nesnažia sa prevýšiť ostatných, ale samých seba. To veľké v živote dosiahli využitím toho najmenšieho, čo mali, a vedeli, že k jadru sa dostanú, len keď rozlúsknu škrupinu. Tú najväčšiu námahu vynakladali možno práve vtedy, keď sa iní zabávali. Nemysli si, že budeš šťastný, keď sa staneš úspešným; úspešným sa staneš, keď budeš šťastný a šťastným sa staneš, keď si uvedomíš to veľké množstvo dôvodov, prečo môžeš byť šťastný. Potom ti začne nebo už tu na zemi, veď nebo je miesto, kde sú ľudia šťastní, pretože tí druhí majú radosť a tí druhí sú radostní, pretože tí prví sú šťastní. Nezabudni však, že skutočnú pobožnosť so spokojnosťou vlastní len „ukrižovaný“ človek.
Želám ti čo najlepšie využitie toho „mála“, čo máš, a žiaden strach z tvrdých škrupín, veď o 20 rokov nebudeš ľutovať, čo si spravil, ale čo si nespravil. Uvedom si, že čas byť šťastný, je teraz. Miesto, kde možno byť šťastný, je tu a spôsob, ako byť šťastný, je spraviť šťastnými druhých.
„Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ (Ján 15,11.12)