Ale obráť sa k modlitbe svojho sluhu a k jeho prosbe, Pane, môj Bože, a vyslyš volanie a modlitbu, ktorú ti tvoj sluha predkladá. 2. kniha kroník 6,19

Niekedy sme natoľko zaneprázdnení tým, čo všetko by sme chceli spraviť, že ani neuvažujeme o tom najdôležitejšom – čo by chcel Boh, aby sme spravili. Najčastejšie premýšľame nad tým, čo je v našom živote zlé a čo by mal Boh urobiť, aby to napravil. Vtedy sa naše modlitby rýchlo zmenia na zoznam požiadaviek všetkého toho, čo chceme, aby Boh zariadil. Zisťujeme však, že takáto modlitba akosi nefunguje. Pravdou zostáva, že Boh nám nedáva možnosť využívať ho na získavanie všetkého, čo chceme my. Jednoducho povedané: nemôžeme si robiť plány pre svoj život a očakávať, že ich Boh požehná – len preto, že my chceme, aby sa to stalo! Ježiš chce, aby ste verili, že najlepšie rozhodnutia urobíte vtedy, ak mu predstavíte svoje potreby, želania a túžby a potom budete veriť, že On odpovie podľa toho, čo bude pre vás najlepšie! A nezabudnite mu pritom poďakovať za všetko, čo už pre vás urobil. Dávid ďakoval Bohu za jeho požehnanie: „Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.“ (Žalmy 103,2–5)
Niekedy sa môžete až natoľko zamerať na svoje problémy, že zabudnete na všetky požehnania, ktorými ste už boli obdarovaní. Keď sa nabudúce ocitnete v „tmavom tuneli“ nevypočutých modlitieb, popremýšľajte o tom, čo ste to vlastne chceli a modlite sa a proste Boha, aby vám dal dar rozlišovania, porozumenia a múdrosti. No zo všetkého najviac sa modlite: „Nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane!“
„Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých, a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily.“ (Efezanom 1,18.19)