Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ Ján 4,7–11
Niet divu, že Samaritánka sa na Ježiša trochu oborila. Za bežných okolností Židia Samaritánmi pohŕdali. Zrazu je tu jeden smädný, a už mu „nevadí“ žiadať o vodu Samaritánku, dokonca ženu – tak to vnímala ona. No to, čo jej odpovedal, jej muselo znieť ešte zvláštnejšie: „Keby si poznala Boží dar, ty sama by si poprosila, a dostala by si živú vodu.“ (Ján 4,10) Živá voda vo vtedajších časoch znamenala prameň, kým studňa bola iba cisternou na dažďovú vodu. Tak-že na jednej strane máme Žida, ktorý vraví, že má prístup k prameňu, a zároveň si pýta vodu od Samaritánky, ktorá načiera z nejakej vykopanej diery. Čuduje sa potom niekto jej odpovedi? „Prepáč, Pane, ale ani vedro nemáš a ak by si fakt mal svoju vodu, načo by ti asi bola moja?“
Koľkokrát sa v živote každého človeka opakuje takáto situácia: Boh, Pán „živej vody“, túži po „mútnej vode“ obyčajného človeka. On, ktorého v nebi oslavujú zástupy anjelov, túžobne čaká na obyčajné „Chválim ťa, Pane!“ od svojho dieťaťa. On, ktorý číta v našich srdciach aj to, čo sami nevieme, zaujíma sa o niekoľko vyrieknutých slov modlitby. On, bez ktorého ani nemôžeme žiť, sa uchádza o trochu našej pozornosti. On, čo býva v prenádhernom nebeskom svätostánku, túži prebývať v príbytku nášho srdca. On, ktorý by si mohol poradiť vo všetkom dobre – ba oveľa lepšie – bez nás, je radšej, ak s ním na veciach spolupracujeme aj za cenu, že ich niekedy pokazíme. On, ktorý pozná túžbu tvojho srdca, ti aj dnes ponúka svoju živú vodu. Prijmeš ju?
Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Ján 4,13.14)
