Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? 1. Jánov list 3,17

Biblia hovorí veľa o súcite. Keď bol Ježiš na zemi, ukázal nám úžasný príklad toho, kto je skutočne súcitný. Deň čo deň uzdravoval nemocných, pomáhal bezmocným a slúžil nespočetným potrebám druhých. Slovník popisuje súcit ako „pocit hlbokej sympatie a zármutku k niekomu, koho zasiahlo nešťastie, ako pocit sprevádzaný silnou túžbou zmierniť mu utrpenie.“ Skutočný súcit sa začína „láskou“ v srdci k druhému človeku. Keď vidíme niekoho plakať, alebo je niekto chorý, hladný či ubolený, naše súcitné srdce túži byť „nápomocné“. V niektorých prípadoch môžeme poskytnúť hladnému jedlo, nájsť útočisko pre bezdomovca, inokedy stačí dobré slovo vyrieknuté v pravý čas alebo vrúcne objatie. Keď sa však ocitneme v situácii, že sme bezmocní a nevieme nič urobiť, potrebujeme pamätať na to, že existuje mocný Boh, na ktorého sa môžeme obrátiť o pomoc. Ježiš je jediný „Liečiteľ srdca!“ V Žalme 116,5 čítame tieto slová: „Pán je milostivý a spravodlivý; náš Boh je plný súcitu.“ A v 1. Petrovom liste 3,8 je jasné Božie posolstvo: „Nakoniec, vy všetci buďte rovnako zmýšľajúci, milujte sa navzájom, buďte súcitní a pokorní.“ Sú štyri veci, ktoré ľudia okolo nás potrebujú najviac: „náš súcit, naše modlitby, našu praktickú pomoc a uvidieť v našom správaní Ježiša.“
Rozhodnite sa už dnes byť viac podobný Ježišovi a požiadajte Boha, aby dal do vášho srdca viac lásky a súcitu.
„Ako Boží vyvolení, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť.“ (Kolosanom 3,12)