Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Matúš 25,33

Túto vetu hovorí Ježiš aj nám. Aká je to veľká milosť, že sa môžeme nazývať požehnanými nášho Boha Otca. On má pre nás pripravené miesto od stvorenia sveta. Už tak dávno na nás myslel a už dávno pre nás pripravil nebo. On nás tam chce mať a všetko je už pripravené. Nám tam stačí len prísť. Možno až priveľa špekulujeme, kadiaľ vedie cesta do neba, ako ju nájsť, alebo ako si ju vybudovať. Pritom je to také jednoduché. Veď práve preto prišiel Ježiš na tento svet, aby sa pre nás stal „Cestou“. „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Ján 14,6) Cesta do neba nie je cestou v pravom slova zmysle. Je to skôr spôsob nášho smerovania, uvažovania a zaobchádzania s druhými, ktorým prinášame nebo do srdca, do života, do okolia. To nie my sa približujeme k nebu, ale nebo rastie v nás. O čo intenzívnejšie žijeme a chodíme s Ježišom, o to viditeľnejšie je nebo v našom živote. Každým dobrým skutkom rastie v našom srdci a keď príde čas, to nebo v nás sa naplno zhmotní v kráľovstve nášho Otca. Komu môžem dnes poslúžiť, aby mohlo nebo rásť v mojom srdci a on mohol pocítiť niečo krásne z Božieho kráľovstva?
„… on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: Aha, tu je! alebo: Tamto je!, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ (Lukáš 17,20.21)