Ak vidíš muža, čo sa zdá byť múdrym sebe samému, nuž vedz, že pochábeľ má viacej nádeje než on. Príslovia 26,12

Niektorí kresťania sa snažia „prepracovať“ do neba. Štúdiom Biblie a modlitbou, ako aj plnením si každodenných povinností sa snažia Bohu dokázať, že si zaslúžia byť spasení. „Robiť dobre“ sa stáva kontrolným zoznamom, ktorý môžu hrdo ukazovať Bohu. Ale ani čas strávený na bohoslužbách nemá zmysel, ak je len nato, aby budoval pocit sebadôvery. Ak si niekto myslí, že je lepší ako ostatní veriaci, ktorí pri Slove nestrávia toľko času ako on, alebo tým, že nosí správne oblečenie a nenosí šperky, nepozerá televíziu, internet či filmy, netancuje, nefajčí a nepije, POTOM… určite dostane svoju vstupenku do večnosti! Keď sa však náš duchovný život stane „zákonníckym“, sme stratení – a ani o tom nemusíme vedieť! V tomto zavádzajúcom stave môžeme považovať Boha za tvrdého sudcu, ktorý len čaká, za čo by nás odsúdil na večné zatratenie. Ale Boh taký našťastie nie je – nie je to zákonnícky Boh, ktorý nám fandí, keď sa nám darí a odsudzuje nás, keď padneme! Neočakáva, že budeme dokonalí! Všetci sme hriešnici! Náš Boh je milujúci Otec a každé svoje dieťa miluje rovnako! Je to dobrý Pastier, ktorý hľadá svoje stratené ovce! Je to náš Pán a Spasiteľ, ktorý túži, aby nikto nezahynul! Nemôžeme si na našu cestu do neba „zarobiť“. Nemôžeme si ju ani predplatiť! Existuje iba jedna cesta, a tou je krv Ježiša Krista! Robte správne veci zo správneho dôvodu! Inými slovami, slúžte Bohu, pretože ho milujete a pretože ste už vierou prijali večný život – a tak vyhodíte zákonníctvo z okna!
„Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!“ (Izaiáš 59,1)