A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo zvnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ Marek 7,20–23

Ľudské srdce je podobné nádobe, ktorú plníme. Vytečie z nej len to, čo je v nej. Ak vnútri človeka prevláda láska, úcta, jednota, porozumenie, pokora a iné – toto všetko je jasne viditeľné na živote človeka. Prejaví sa to zvlášť vtedy, ak do vás niekto „drgne“. Na druhej strane, ak sa človek nasycuje vecami, ktoré ho poškvrňujú, ako napríklad smilstvo, zlosť, nepriateľstvá, rozkoly, pýcha a iné – vtedy, pri „náraze“ do iného človeka môžeme utŕžiť dosť odpornú „sprchu“.
Ježiš nás pozýva dávať pozor na to, čo vchádza do nášho srdca a čo potom z neho nechávame vychádzať. To mení aj nás, ale aj životy tých, ktorí žijú okolo nás. Často sa to stáva „pokrmom“, ktorým sýtime našich najbližších. Nech túžime po tom, aby sme boli príkladom dobrého ovocia pre každého, koho stretneme. Lebo dobro sa šíri len z pokorného a čistého srdca. A ovocie dobra je radosť, čistá radosť prameniaca zo života s Bohom. A táto radosť je nákazlivá… Nech je i dnes vaše kresťanstvo príjemne „nákazlivé“.
„Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.“ (Galaťanom 5,22)