Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Marek 5,25

V prípade trpiacej ženy nám evanjelista ukazuje silu osobnej viery. Žena verí, že po márnom vyskúšaní všetkých liekov a lekárov je Ježiš jej jedinou záchranou. Veď už nemá čo stratiť. Na prvý pohľad sa zdá, že u tejto ženy ide o beznádejný pokus využiť poslednú šancu na uzdravenie. Stačí jediný dotyk odevu, ani nie Ježiša samotného. Krása rastu osobnej skúsenosti s Ježišom nastáva až po konkrétnom kroku ženy. Ježiš upevňuje jej vieru, keď potvrdí jej dôveru v neho. Akoby chcel vyjadriť to, o čom hovorí tento príbeh: „Ocko, aký veľký je Boh?“ Otec obrátil pozornosť chlapca na vzdialené lietadlo na oblohe a spýtal sa chlapca: „Aké veľké je to lietadlo, synček?“ „Malilinké,“ odpovedal chlapec. Po nejakom čase zobral otec chlapca na letisko. Keď mu tam ukázal veľké dopravné lietadlo, spýtal sa ho: „Aké veľké je to lietadlo, synček?“ „Obrovskééé, ocko!“ odpovedal chlapec. Otec sa pozrel na chlapca a povedal: „Vidíš, synček, aj Božia veľkosť je závislá od tvojej vzdialenosti od Boha. O čo si mu bližšie, o to je väčší a väčší v tvojom živote!“
Keď sa ho vierou osobne dotkneme, potom sa Jeho veľkosť prejaví aj v našom živote. Takýto osobný dotyk vám želám prežiť aj dnes…
„Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta! – prejde. A nič vám nebude nemožné.“ (Matúš 17,20)