Keď teda Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte tým istým zmýšľaním. Lebo ten, kto trpel v tele, skoncoval s hriechom. 1. Petrov list 4,1

Keď sa v našich životoch deje všetko hladko a zrazu sa stane niečo ničivé, často je našou prvou myšlienkou: „Prečo práve ja? Ako môže Boh dovoliť, aby sa mi to stalo?“ Je ťažké si vysvetliť, prečo sa dobrým ľuďom dejú zlé veci. Môže však existovať veľa rôznych dôvodov. Niekedy je to Božia výchova. V Liste Hebrejom 12,5.6 čítame: „A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: ,Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.‘“ Inokedy je to súčasť zdokonaľovania našich charakterov: „Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých vycvičila.“ (Hebrejom 12,11) Môže to však byť aj príležitosť umožniť Bohu, aby zjavil svoju moc a slávu cez nás. Ján 9,3 hovorí: „Ježiš odpovedal: Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.“ Ale nie všetky skúšky prináša Boh – oveľa, oveľa častejšie je to nepriateľ, ktorý sa usilovne snaží odradiť nás a oddeliť od nášho najlepšieho priateľa Ježiša. Satan je majster v ovládaní všetkých našich slabých miest a vie, kde sme najzraniteľnejší. Nezaváha ani na okamih a snaží sa využiť každú príležitosť, aby dosiahol cieľ a prinútil nás odvrátiť sa od Boha. Nedoprajte mu tú radosť! Nedovoľte, aby sa na váš úkor radoval! Namiesto toho, aby ste sa hnevali a pýtali sa „Prečo práve ja?“, zostaňte vytrvalí a dôverujte Bohu. Chce vám dať silu a útechu pri každom pokušení a v každom súžení.
„On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my.“ (1. Korinťanom 1,4–6)