A tak, človeče, nemáš výhovorky, keď súdiš, nech si ktokoľvek. Lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ. Veď aj ty, čo súdiš, robíš to isté. Rimanom 2,1

Nie je našou úlohou poukazovať na pohnútky druhých. Až príliš často si však myslíme, že je našou povinnosťou robiť to. Keď nás Boh povolal, aby sme boli rybármi ľudí, nepovedal: „Očisťujte ryby!“ Mnohí, ktorí si kladú za cieľ poukazovať na chyby druhých, stratia svoje spasenie, pretože sú zaslepení vlastnou spravodlivosťou. Existujú ľudia, ktorí opustili cirkev kvôli týmto samospravodlivým kresťanom, čo cítili povinnosť poukazovať na ich hriechy. Iba Boh pozná naše srdcia. Vo svojich vzťahoch s Kristom sme všetci na rôznych úrovniach. Čím viac času trávime s Ježišom, tým viac sa mu chceme podobať. Duch Svätý usvedčuje naše srdce, aby sa zmenilo. Slabší brat alebo sestra nemôže uniesť chorobnú kritiku a môže odpadnúť! Keď vidíme chyby druhých – namiesto toho, aby sme ich z nich nekompromisne usvedčovali – modlime sa za nich! A myslím tým, vášnivo sa modlime! V modlitbe pokračujme a dôverujme nášmu nebeskému Otcovi, aby ich viedol a sprevádzal. Je nebezpečné privlastňovať si prácu Ducha Svätého a ani nie je našou úlohou ich spasiť. Len Ježiš je náš Spasiteľ!
Keď prežívate bolesť pri napomínaní chybujúceho, môžete v tom pokračovať. Ak vám však poukazovanie na chyby robí radosť, potom s tým okamžite prestaňte! Požiadajte Boha o silu prestať súdiť a kritizovať, o láskavé srdce, pokorného ducha a viac skutočnej lásky k druhým.
„Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ (Matúš 7,1)