Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?! Rimanom 8,32

Potrebujeme pokorne hovoriť o svojich potrebách pred Bohom, ale bez hanby a strachu. Pristupujte k jeho trónnej miestnosti so svätou odvahou! Nie je potrebné ostýchať sa ani hanbiť. Môžeme sa s dôverou modliť k nášmu Pánovi a Spasiteľovi, vyjadriť naše najhlbšie túžby, bolesť a zármutok. Boh miluje každého z nás večnou láskou a túži si vypočuť svoje deti. Keď sa modlíme, nežiada nás, aby sme boli politicky korektní. Nechce počuť tú istú recitovanú modlitbu znova a znova. Chce počuť, čo je v našich srdciach! Kto z nás by vydržal v priateľskom vzťahu s osobou, ktorá by nám hovorila to isté zakaždým, keď by sme boli spolu? Som si istý, že takéto priateľstvo nebude mať dlhé trvanie! Podobne je to s naším najlepším priateľom – Ježišom! Niekedy sa ľudia boja modliť odvážne, pretože sa cítia hriešni a nehodní. Pozerajú sa na to, čo urobili zle – namiesto toho, čo urobil Ježiš správne! Biblia nám hovorí: „Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ (Hebrejom 4,16) Len preto, že sme v Ňom spravodliví, môžeme pristupovať k trónu milosti smelo s našimi potrebami. Začnite každý deň – modlitbou so svätou odvahou!
„Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, či by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.“ (Matúš 7,7–11)