Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ Matúš 11,2–6

Zdá sa, že Ježiš robil mnohé veci, ktoré ani sám Ján od Mesiáša neočakával, preto za ním poslal poslov, aby sa uistil, že Ježiš je ten, „čo má prísť“. Ján sa však nedočkal teologickej debaty a zdôvodňovania mesiášstva. Ježiš nechal Jánových učeníkov celý deň čakať bez odpovede a sám sa venoval uzdravovaniu ľudí a skutkom milosrdenstva a súcitu. Až potom poslal učeníkov k Jánovi s tým, čo videli a prežili – a Jánovi to stačilo. Na otázku, či som veriaci a aký som kresťan, by som nemal odpovedať len slovami, ale predovšetkým životom a skutkami. Len tam sa ukrýva pravdivá odpoveď na otázku o mojom kresťanstve a vierovyznaní. Aj v tomto prípade totiž platí, že: „tvoje skutky hovoria tak hlasno, že nie je počuť, čo hovoríš svojimi ústami.“
Gándhí vraj kedysi povedal: „Nebyť kresťanov stanem sa kresťanom.“ Kiežby čo najviac ľudí, ktorí sa aj dnes s tebou stretnú, zatúžilo stať sa kresťanmi, vyznávajúc: „Ak je Kristus taký ako ty, potom chcem byť kresťanom aj ja.“
„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Matúš 5,16)