Toto hovorí Pán: V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá. A povedal väzňom: Vyjdite! a tým, čo sú vo tme: Zjavte sa! Budú sa pásť popri cestách a na všetkých poliach bude ich pastva. Nebudú lačnieť ani žízniť, nespáli ich úpal ani slnce, lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval, a popri žriedlach vôd ich napojí. Izaiáš 49,8–10

Naše modlitby nie sú zodpovedané vždy tak, ako chceme, alebo tak rýchlo, ako očakávame. V skutočnosti môžeme byť v pokušení si myslieť, že Boh na nás úplne zabudol alebo spochybňujeme, prečo niečo také dovolil. Prosím, pochopte toto: Boh vždy odpovedá na modlitbu! Napríklad modlitba za uzdravenie sa môže uskutočniť okamžite, ale môže sa zrealizovať až pri prvom zmŕtvychvstaní. Je dôležité pamätať na to, že Boh vidí celkový obraz, a keby sme videli koniec od začiatku, nechceli by sme to inak ako Božou cestou, pretože jeho plán je vždy ten najlepší! Keď veríme v Boha, rastie naša dôvera v Neho. Vidíme všetko v inom svetle. Ježiš chce, aby sme mali kvalitný život, a to v jeho hojnosti! Nechce, aby niekto trpel alebo zahynul. Ale keď na tento svet vstúpil hriech a s ním aj slzy, bolesť a utrpenie, sme nútení žiť s dôsledkami hriechu, až kým nepríde Ježiš! Ďakujme Bohu za jeho dar večného života! Keď zaznejú trúby a Kristus príde v sláve, trápenia tejto zeme pominú a bude večný pokoj a šťastie! Biblia nám hovorí: „Podvečer je nám hosťom plač a radosť nad ránom.“ (Žalmy 30,6)
Aké nádherné je poznanie, že jednota a súlad s naším Pánom a Spasiteľom potrvajú po celú večnosť, lebo už nebude viac smútok, choroba alebo smrť. Každý deň bude slávnejší než ten predchádzajúci.
„Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou. Pane, Bože môj, k tebe som volal, a ty si ma uzdravil. Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu. Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, vzdávajte vďaky jeho svätému menu.“ (Žalmy 30,2–5)