Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi! Efezanom 4,31.32

Boh nás stvoril na svoj obraz a dal nám možnosť vyjadriť svoje pocity, keď čelíme rôznym životným situáciám. Smejeme sa a cítime vzrušenie i radosť, keď sa niečo úžasné stane a sme zasa smutní, keď príde sklamanie alebo čelíme strate. Byť smutný neznamená, že neveríme Bohu – znamená to len, že vyjadrujeme ľudské emócie, ktoré nám Boh dal, keď stvoril človeka. Mnohí si myslia, že hnev nemá miesto v kresťanskom živote, ale aj Kristus vyjadril hnev, keď bol tu na zemi. Pamätáte si jeho reakciu na peňazomencov v chráme? Nie je hriechom cítiť hnev, pretože je to normálna reakcia na nespravodlivosť. To najdôležitejšie je, ako emócie vyjadrujeme a riešime. Ak hnevu umožníme, aby sa ako zášť udomácnil v našich srdciach a vymkol sa spod kontroly, potom vznikne obrovský problém – ničí nielen naše vlastné duše, ale poškodzuje aj ostatných. Najlepším spôsobom, ako zvládnuť hnev, je určiť príčinu, vzoprieť sa proti nej a požiadať Boha, aby nám ju pomohol kontrolovať! Biblia nám poskytuje múdre rady: „Nehrešte tým, že sa necháte ovládať hnevom. Premýšľajte o tom cez noc a upokojte sa.“ (Žalmy 4,5)
Všetci sa môžeme tešiť z víťazstva v Ježišovi tým, že odovzdáme Bohu kontrolu nad našimi srdcami, životmi a áno, dokonca aj nad zlosťou!
„Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.“ (Jakubov list 1,19.20)