Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Matúš 9,36–38

Ježiš sa aj dnes pozerá na ľudí v súčasnom svete, na davy ľudí, ktoré sú „zmorené a sklesnuté“ od neustáleho zhonu i napätia, a túži im pomáhať. Chce mať aj dnes vo svete ľudí, ktorí tu budú jeho „predĺženými rukami a nohami“. Do všedných, každodenných dní budú prinášať ten najcennejší poklad, zvesť evanjelia, kúsok Božieho kráľovstva, ktoré majú hlboko v srdci. Svojím životom pomôžu „rozbíjať“ temnotu zla, nenávisti, závisti, nelásky, opovrhnutia, ktoré sa šíria z každej strany ako lavína.
Krstom som sa stal súčasťou Kristovho tajomného tela a som vyslaný, aby som tam, kde sa práve nachádzam, šíril jeho lásku a posolstvo. Ježiš som mnou počíta v evanjelizácii tých, ktorí so mnou žijú v jednej domácnosti, bývajú v susedstve, pracujú so mnou, cestujú, študujú. Všade môžem obetavou láskou, svojimi postojmi a správaním a ak treba, aj slovom svedčiť o Bohu. Byť „robotníkom“ v Pánovej vinici je poslaním každého znovuzrodeného kresťana! Veď Boh túži, aby sa jeho láska, milosrdenstvo a pokoj dostali k mnohým ľuďom na tejto planéte. Uvedomujem si, že aj ja som Božím vyslancom vo svete? Aj dnes môžem prosiť: „Pane, daj, aby sa Tvoja láska dostala cezo mňa ku každému človeku, ktorého dnes stretnem.“
Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Matúš 28,18–20).