Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva. Jeho pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána. Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje. Jeho pán mu povedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Matúš 25,22–28

Kde sa v tejto stati evanjelia nachádzam ja? Možno tak ako sluhovia, aj ja čakám na príchod Pána, či už pri jeho druhom príchode na tento svet alebo pri osobnom stretnutí na konci môjho života. Využívam ten čas naplno? Boh vložil do mojich rúk „talenty“ – bohatstvo svojej náuky, svojho slova, svojej lásky a milosrdenstva a čaká na svoje kraľovanie v mojom živote, na prvé miesto v mojom srdci. Dám mu ho tak, že budem rozmnožovať tieto „talenty“ každý jeden deň môjho života. Nechcem patriť medzi tých, ktorí mu odmietajú slúžiť, sú ľahostajní, nemajú o Boha záujem. Naopak, chcem rozmnožovať rady tých, ktorí ho zvelebujú, chvália jeho meno a žijú podľa jeho vôle.
Denne investuje do mňa svoje požehnanie, svoje milosti a dary a túži, aby sa jeho „investície“ vo mne rozmnožovali. Z maličkostí všedného dňa môže pomaly vyrásť veľké dielo pre Pána. Podeliť sa s vecami, venovať svoj čas, peniaze. Ak tomu dám úmysel, že urobím všetko z lásky k Bohu, potom sa stávam v Božích očiach ten, ktorému rád pridá.
„Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“ (Matúš 25,29)