Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka – a ty máš v oku brvno? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata. Matúš 7,3–5

Existuje obrovská duchovná bitka, ktorá sa dá vyhrať len tak, že sa naučíme nenávidieť hriechy v našich životoch viac ako hriechy ostatných ľudí! Zdá sa, že je ľahšie kritizovať a súdiť za priestupok suseda, ako vidieť vlastné chyby. Máme sklon ospravedlňovať, prečo to, čo robíme, je v poriadku, ale sme tvrdí, keď niekto robí to isté! Hriech nás vždy oddelí od Ježiša! U Matúša 7,1 sa hovorí: „Nesúďte, aby ste neboli odsúdení.“ Toto nás zamestná na plný úväzok a udrží náš život napojený na Boha, takže nebudeme mať čas vyhľadávať chyby u iných. Keď Ježiš oslovil žalobcov Márie Magdalény, potichu začal písať ich hriechy do prachu na zem. A samozrejme, každý z nich sa začal vytrácať z davu, kým neboli všetci preč – pretože vedeli, že sú hriešni a nechceli nechať zverejniť svoje hriechy! Čoskoro tam nezostal nikto, kto by ju odsúdil! Ján 8,11 nám hovorí: „A Ježiš jej povedal: ,Ani ja ťa neodsudzujem…‘“ Ježiš ukázal, ako veľmi miluje hriešnikov, keď jemne a láskyplne povedal Márii, že jej boli odpustené hriechy. Ale potom nasleduje dôležitá časť, ktorú mnohí z nás prehliadajú – … choď a už viac nehreš!
„Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam.“ (Rimanom 6,12)