Volaj ku mne a vypočujem ťa, oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš. Jeremiáš 33,3

Mnohí kresťania tvrdia, že veria v Boha, ale nevenujú mu svoj čas. Keď sa prvýkrát stretli s Ježišom, ich modlitebný život bol živý a aktívny, ale časom klesol takmer na nulu. Zdôvodňujú to tým, že nemajú čas. Najbežnejším dôvodom, prečo sa viac nemodlia, je to, že neveria, že ich Boh počuje alebo že odpovedá na ich modlitby. Niektorí to dokonca prežívajú, lebo ich modlitby neboli zodpovedané presne vtedy a tak, ako to chceli. Ak nie je modlitba zodpovedaná žiadaným spôsobom a v požadovanom časovom rámci, nastúpi frustrácia a modlitba sa považuje za nezmyselné cvičenie. Niektorí sa dokonca hnevajú na Boha! Aká smutná je modlitba, ktorá je len nástrojom na získanie vecí a napĺňanie vlastných túžob. Skutočným účelom modlitby je zažiť intímny vzťah s Ježišom a poznať ho ako osobného Spasiteľa. Modlitba je naše priame spojenie s Jediným, ktorý nám môže dať skutočnú radosť a šťastie. Niektorí sa môžu pýtať: „Prečo sa modlíme, ak Boh už pozná naše myšlienky?“ Odpoveď znie: áno, Boh pozná naše myšlienky, ale odpovedá na naše modlitby! Stále platí, že: Boh nám nemôže dať bez našej modlitby to, čo nám môže dať ako odpoveď na našu modlitbu.
„Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.“ (Žalmy 145,18)