Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. Podobne ako to bolo za dní Lóta: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ale v deň, keď Lót odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. Lukáš 17,26–30

Za čias Noema žili ľudia svoj bežný, rutinný život. Pri všetkom svojom snažení však zabudli na to podstatné. Na svojho Stvoriteľa. Upozornenia, aby zmenili svoj život, nebrali vážne. Podľahli pozemským pôžitkom.
Čo mám robiť ja, aby som neskĺzol na cestu rutinného užívania si života? Začať môžem tým, že budem žiť celkom normálny život ako doteraz, ale každý deň sa pokúsim „stratiť“ niečo pre Boha, každý deň kúsok po kúsku „umierať“ sebe a veciam, ktoré mi svet ponúka, učiť sa zriekať nie preto, že „musím“, ale z lásky k Pánovi, svojmu Bohu. Určite to nepôjde ľahko a bezproblémovo. Možno prejde dlhší čas a bude sa mi zdať, že nič sa nemení, ale moja snaha patriť Bohu úplne, so všetkým, čo prežívam, zaručene prinesie ovocie v podobe pokoja v srdci a tiež istoty, že prežívam niečo zo slov Pána Ježiša: „Božie kráľovstvo je medzi vami.“
„Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť.“ (Matúš 24,44–46)