A tamtým Ježiš povedal: „Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?“ Popozeral sa po všetkých a povedal mu: „Vystri ruku!“ On to urobil a ruka mu ozdravela. Ale oni, plní nerozumu, radili sa, čo urobiť s Ježišom. Lukáš 6, 9–11

Ježiš sa stretol v synagóge s „elitou“ veriaceho ľudu, so zákonníkmi a s farizejmi, ktorí tam naňho prišli striehnuť, pozorovať ho, ako sa zachová, či neporuší sobotu, aby získali proti nemu dôkazy. Ježiš poznal ich zmýšľanie, ale keďže mu išlo o človeka, ktorý mal vyschnutú ruku, uzdravil ho aj v sobotu. Aby podnietil prítomných k premýšľaniu, a nie k nenávisti, položil im otázku: Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?
Ak by Ježiš mne položil túto otázku, čo by som mu odpovedal? Čo je v tejto chvíli vo mne „vyschnuté“? Čo potrebujem uzdraviť, dať do pohybu? Možno nie naraz, ale pomalými krôčikmi bude potrebné „uzdravovať“ moju vlažnosť, lenivosť, neochotu, pohodlie, nevšímavosť, formalizmus… Postupne i sám pocítim, aká zmena nastane vo mne a okolo mňa. Svojimi zdravými rukami môžem niekoho pohladiť, podať pohár vody, ochotne ukázať smer cesty, priniesť nákup, umyť riad, očistiť topánky, napísať povzbudivý list či mail. Moje zdravé nohy môžu poslúžiť vyčerpanej matke, utrápenému otcovi, môžu navštíviť chorého, opusteného, trpiaceho, človeka hľadajúceho zmysel života… Ak mi Boh dal zdravé údy, tak preto, aby som robil dobro na každom kroku, sedem dní v týždni! Začať môžem malými vecami, ktoré v priebehu dňa prežívam. Možno nemôžem hneď robiť veľké veci, ale určite môžem robiť malé veci s veľkou láskou, už od dnes.
„Jedni neste bremená druhých, a tak naplníte Kristov zákon.“ (Galaťanom 6,2)