Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“ Lukáš 7,31–35

Ježišovi súčasníci mali predstavy o Mesiášovi a Ježiš do ich predstáv nezapadal. Ježiš pripodobňuje tých, ktorí neprijali jeho učenie alebo prekrúcali jeho zmysel, k hrajúcim sa deťom, ktorým je veľmi ťažké vyhovieť, lebo sú ustavične nespokojné, nič im nesedí, nevyhovuje. Ján žil príliš skromne, a tak ho vyhlásili za priveľmi tvrdého a náročného. A keď sa Ježiš zmiloval nad mýtnikmi a hriešnikmi, keď s nimi stoloval, odmietali ho a nazvali nelichotivými výrazmi. Ježiš ich očakávania nespĺňal. Mali možnosť spoznať ho, vidieť, čo robí, počuť, čo učí, mohli byť svedkami mnohých zázrakov, ale lipli na svojich názoroch ako nejaké svojhlavé a tvrdohlavé deti.
Zapáčiť sa všetkým ľuďom – to sa nepodarilo ani Pánu Bohu, prečo sa mám teda o to snažiť ja. Stačí, ak sa zapáčim Bohu a vtedy bude pre mňa cťou aj nepriateľstvo niektorých ľudí.
„Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Matúš 6,33)