Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Matúš 11,28

Zdá sa, že náš svet sa točí rýchlejšie a rýchlejšie a každý sa zúčastňuje na pretekoch len preto, aby udržal krok! Od chvíle, ako sa ráno rozozvučí budík, vyštartujeme dverami, aby sme mohli čeliť povinnostiam nového dňa. Bežíme o preteky s našou prácou, snažiac sa splniť každú schôdzku, potom šprintujeme domov a dostihy sa nezastavia, kým nespadneme od vyčerpania do postele, nastavení urobiť to isté nasledujúci deň. Je smutné, že počas celého tohto preteku niet času na špeciálne chvíle s Bohom. Toto pretekanie sa so životom je nielen prázdne a nenaplňujúce, ale aj smrteľne choré, lebo nakoniec strácame večný život! Pre nebo takýto pretek nemá cenu. Boh chce, aby sme v našich životoch udržiavali rovnováhu. Všetci poznáme príbeh Stvorenia. Boh stvoril šesť dní na prácu aj zábavu, ale siedmy deň bol oddelený pre Neho. To však neznamená, že počas týždňa budeme Boha ignorovať! Každý deň potrebujeme prežívať pokoj s Ježišom a hovoriť s ním. Naše životy budú bohatšie a prospešnejšie! Nie preto, že bude všetko dokonalé, ale preto, že nebudeme súperiť so životom sami. Ježiš, náš Spolujazdec, nás naviguje cez všetky ťažké situácie a zákruty, berúc na seba všetky naše obavy a starosti! Len čo pozastavíme tie šialené otáčky a čas modlitieb a uctievania rozšírime, zažijeme malé nebo na zemi.
„Bože, ty si moja spása. Hľadám ťa za úsvitu, moja duša prahne po tebe. Po tebe túži moje telo ako suchá a pustá zem bez vody.“ (Žalmy 63,2)
„Dávajte si teda dobrý pozor, ako si počínate; nie ako nemúdri, ale ako múdri. Naplno využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa.“ (Efezanom 5,15–17)