Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúš a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. Matúš 9,9

Čo sa asi dialo v Matúšovom vnútri, keď počul Ježišove slová „Poď za mnou!“? Ježišova prítomnosť, jeho pohľad a slová pozvania mocne zasiahli Matúšovo srdce, keď v jedinom okamihu vedel, že potrebuje všetko v sebe i okolo seba podstatne zmeniť! Matúš určite zažil v tomto jedinečnom stretnutí s Ježišom niečo, čo doteraz nikdy v živote. Služba, na ktorú ho Ježiš povolal, si vyžadovala veľké životné zmeny. Matúš mal ísť ako Ježiš medzi ľudí a konať, ako konal Ježiš. Mal milovať tých, ktorých predtým okrádal, podvádzal a nenávidel. Matúš netušil, čo ho čaká, keď ho Ježiš zavolal. Nekalkuloval však, lebo toto povolanie mu prinieslo slobodu a odpustenie všetkých neprávostí a zlých skutkov, ktoré napáchal. A najdôležitejšie bolo, že ho Kristus naplnil svojou láskou. To mu úplne stačilo.
Ježiš poznal Matúšovo vnútro, vedel, akým bol človekom, a rovnako vie úplne všetko aj o mne. Pozná moje slabosti, povahové črty, moje zlé rozhodnutia a hriechy. Napriek tomu ma dnes volá, aby som zakúsil jeho prítomnosť, odpustenie a uzdravujúcu lásku. Ježiš ma túži naplniť svojou milosťou natoľko, že čokoľvek budem robiť, budem to robiť s vedomím, že mi je nablízku, že ma posilňuje a vedie.
A o tom je skutočné kresťanstvo. Nie o teologických doktrínach a siahodlhých diskusiách o hlbokých teologických pravdách. Nie si povolaný druhých presviedčať o tom, čomu sám celkom nerozumieš. Si povolaný svedčiť svojím životom, charakterom a povahou o Tom, ktorý aj teba, tak ako Matúša, našiel a zmenil svojou milosťou. Si povolaný súcitiť, milovať a slúžiť, ako to robil a učil Ježiš. Vernosťou takejto službe lásky rozhodneš o svojej budúcnosti.
„Ak by si dnes začul Jeho hlas, nezatvrdzuj svoje srdce!“ (Hebrejom 4,7)