Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Matúš 12,1

Boh nebude „súdiť“ podľa toho, či som kresťan, ani podľa funkcie, ktorú zastávam, či spoločenského postavenia, ani podľa výšky konta či príspevkov na cirkev, dokonca to nebude ani podľa počtu pobožností, na ktorých som sa zúčastnil, množstva modlitieb, ktoré som „vyslal“ k nebu. Ježiš ma na svoju pravú stranu postaví podľa „množstva“ a veľkosti lásky, ktorú som prejavil ľuďom navôkol. A veru, nie je potrebné robiť niečo mimoriadne či podávať extrémne výkony. Stačí povedať manželke, manželovi, deťom, akí sú pre nás vzácni, ako ich máme radi. Prehodiť s kolegom v práci povzbudivé slovo, milo sa ozvať susedovi, úprimne sa usmiať pri podaní ruky, podržať dvere staršiemu, uvoľniť miesto v autobuse. Sú to možno drobnosti v mojich očiach, ale keď ich robím s láskou, sú „veľkými“ v Božích očiach. Nemusíte robiť veľké veci, stačí ak budete robiť „maličkosti“ s veľkou láskou aj dnes.
„Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý…
Veru, veru hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Matúš 25, 34–36. 40)