Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Matúš 2,8.9

V tejto časti evanjelia vidíme dva rozdielne postoje. Herodes mal okolo seba množstvo radcov, veľkňazov a zákonníkov, rôzne zvitky Písma a vedel aj to, v ktorom meste sa Mesiáš narodil. Dokonca pomáhal mudrcom nájsť cestu k Ježišovi. Skrátka, mal viac než dostatok darov a prostriedkov nato, aby aj on našiel Ježiša. A hoci tvrdil, že sa mu chce ísť pokloniť, sám ho hľadať nešiel.
Mudrci sa naopak vydali na dlhú cestu, hoci ich jediným orientačným bodom bola hviezda. Úprimne a s otvoreným srdcom hľadali Pána a on sa im zjavil.
Je len na nás, ktorý z týchto dvoch postojov zaujmeme. Dnes máme k dispozícii oveľa viac dostupných prostriedkov, ako mal Herodes či mudrci. Máme Sväté Písmo, množstvo kvalitných kníh, filmov, rôzne aplikácie či programy, ako aj príklady a svedectvá mnohých ľudí. A predsa nám môže niečo chýbať, či dokonca môžeme iným brániť hľadať a nájsť Ježiša. Rozdiel medzi mudrcmi a Herodesom bol v ich srdciach. To, čo nám môže brániť hľadať Ježiša, je dnes tiež len v našom srdci. Uvažujme, prečo sa dal nájsť „pohanským“ mudrcom a veľkým „oblúkom“ sa vyhol hlave izraelského národa? Môžeme poznať náboženstvo, a pritom nepoznať Ježiša? Potom sú na tom lepšie tí, ktorí náboženstvo nepoznajú, ale s otvoreným srdcom túžia hľadať a nájsť Boha.
Až tak sa nám môže zjaviť. A ak mu to dovolíme, náš život už nebude, aký bol predtým, ale bude novou, lepšou cestou. A tú novú a lepšiu cestu želám každému z vás.
„Ježiš mu odpovedal: Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa…
Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ (Ján 14,6.27)