Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“ Lukáš 12, 49–53

„Oheň som prišiel vrhnúť na zem…“ Oheň, o ktorom Ježiš hovorí, sa netýka požiarov, ale mojej ochoty dovoliť mu, aby zapálil vo mne oheň Božej lásky. Potom budem môcť svedectvom života zapaľovať v blížnych aspoň malý plamienok viery v Boha. Ohňom lásky, obety, sebadarovania, nezištnej služby a ochoty byť zápalnou triesočkou pre svojich blízkych doma, na pracovisku či v škole, medzi priateľmi a známymi.
„Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi?“ Rozdelenie, o ktorom Ježiš hovorí, neznamená vybudovanie múrov či bariér voči rodičom, deťom, svokrovcom, nevestám, zaťom atď. Ide mu skôr o pevné rozhodnutie nasledovať ho celým srdcom, celým životným štýlom, často napriek nevraživým pohľadom tých najbližších, posmešným poznámkam okolia, priateľov a známych. Nie múr, ale otvorená náruč má charakterizovať toho, kto sa rozhodol prijať Ježišov spôsob života. Len on môže urobiť veľké veci v mojom srdci, ale aj v srdciach tých, ktorí ma nechápu, ktorí Ježiša neprijímajú.
Možno nebudeš musieť čakať 25 rokov na výsledok svojich modlitieb ako ja na obrátenie môjho otca. Možno bude stačiť „len“ dva a pol roka, ako to bolo pri mojej manželke. Ak však nikomu nedovolíš uhasiť oheň Božej lásky v tvojom srdci, on dokáže osvietiť, zapáliť či zohriať dokonca tie najchladnejšie srdcia aj u tých najbližších.
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Ján 13,34.35)