Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má. Lukáš 12,13–15

Premýšľam nad tým, ako sa asi cítil Ježiš, ktorý učil o tom, čo má v Božích očiach veľkú cenu. Vyzýval zástupy, aby sa zverili do starostlivej Otcovej náruče. Odrazu prišiel k nemu „ktosi“ a žiadal ho o urovnanie dedičského sporu s bratom. Ježiš sa nedal zatiahnuť do boja o majetok, ale usmerňuje prítomných, aby neskĺzli do osídel chamtivosti, prílišnej naviazanosti na dočasné dobrá, ale sústredili sa na „zápas“ o večnú odmenu v nebi, ku ktorej sú povolaní všetci. Teda aj ja.Aby som predišiel túžbe mať toho veľa, oveľa viac ako potrebujem, radšej upriamim svoju pozornosť v tejto chvíli na to, čo je dôležité pre Ježiša a moju vieru v neho. Na prvom mieste je to ochotné spoznávanie Boha, uvedomovanie si jeho lásky a neustálej starostlivosti o moje potreby. Záleží mu na mne a vždy má pre mňa pripravené to, čo najviac potrebujem. Osobne mu prejavujem svoju lásku aj tým, že sa rád a ochotne podelím s tými, čo majú menej ako ja a poslúžim im tým, čo mám a čo som dostal ako dar od Otca.
Radosť z dávania je odmenou pre učeníkov. Radosť, akú nepoznajú neznovuzrodení cirkevníci. Kiež takú radosť prežívaš každý deň…
„Všetko som vám ukázal, že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, Veď on povedal: Blahoslavenejšie je dávať ako prijímať.“ (Skutky 20,35)