Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. Lukáš 12, 35–38

„Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“ Tieto Ježišove slová mi možno znejú cudzo. Opásané bedrá boli pre Židov znamením pohotovosti a pripravenosti kedykoľvek poslúžiť. Oblečenie im tak neprekážalo v činnosti, ktorú od nich niekto v tej chvíli požadoval.
Dnes ku mne Ježiš prichádza – a veru vie poriadne prekvapiť – v rôznych podobách a osobách. Čaká, že som pripravený poslúžiť mu v unavenom manželovi, vo vyčerpanej manželke, vystresovaných a nepokojných deťoch, v chorých a trpiacich ľuďoch, nechápavých kolegoch, prísnych učiteľoch, starých ľuďoch, ktorí si vyžadujú veľkú trpezlivosť…
Ak budem hľadať a očakávať Ježiša v každom okamihu života, nielen vtedy, keď to vyhovuje mne, určite ho objavím a ochotne mu poslúžim.
„Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť.“ Bdenie, o ktorom hovorí Ježiš, nemá súvis iba s oddychom a spánkom. On hovorí o bdelosti, ktorá je prejavom lásky. Ten, kto miluje, neustále myslí na milovanú osobu a túži ju čím skôr stretnúť, byť s ňou, byť v jej blízkosti. Ježiš túži, aby sa takáto túžba stala stredobodom môjho života. Je tou osobou na prvom mieste ON?
„Hľa, stojím pri dverách a klopem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.“ (Zjavenie 3,20)