Riaditeľ humanitárnej organizácie ADRA Slovensko Stanislav Bielik odcestoval do Afriky, kde so svojimi spolupracovníkmi realizujú okrem iného aj projekt zameraný na pomoc Zdravotníckemu zariadeniu ITIBO v Keni (- klikni na odkaz). Okrem toho navštívia a zmapujú situáciu v Ugande a Rwande, kde sa chce ADRA Slovensko aktívne zapojiť do projektov, ktoré pomáhajú zmierňovať utrpenie tých najslabších a najzraniteľnejších…

O tejto dôležitej misii Stanislav Bielik píše priamo z Afriky (správy sú radené podľa dátumu zdola nahor tak, aby tie najnovšie boli prvé zhora):

12.2.2020 “NEMOCNICA ITIBO UŽ MÁ STABILNÚ ELEKTRIKU: Po troch týždňoch intenzívnej práce ADRA Slovensko 12.2.2020 slávnostne odovzdala záložné zdroje elektrickej energie v nemocnici Itibo v Keni. Postavili sme nezávislý solárny zdroj elektriny, ktorý napája ordinácie, operačné sály, pôrodnicu a jednotku intenzívnej starostlivosti. Prebytočnú energiu ukladá do batérií. O slnečný svit tu nie je núdza. 12 panelov pri testovaní dodáva on-line 1,2 – 2,5 kW elektrickej energie. Dlhodobejšie výpadky vykrýva nový dieselový generátor o sile 16 kW, ktorý sa v prípade výpadku elektriny v sieti automaticky naštartuje do 10 sekúnd a zálohuje väčšiu časť nemocnice.
Systém sme postavili a spojazdnili v spolupráci s miestnymi inžiniermi a technikmi z firmy Power Points, ktorá poskytla aj záruku a bezplatný servis na všetky zariadenia. Miestni dobrovoľníci vybudovali nový domček pre generátor.
Naši kolegovia z ADRA Česko, ktorí tu pôsobia ako lekári, mali už v čase testovania systému niekoľko vážnych lekárskych zákrokov, počas ktorých došlo k výpadku elektrickej siete, ale vďaka novým záložným zdrojom, ordinácie a operačné sály fungovali bez prerušenia. Je to úžasný pocit vidieť, že aj keď sa celé okolie ponorí do tmy, nemocnica na kopci svieti a slúži 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Celý projekt sme zrealizovali vďaka podpore donorov a jednotlivých darcov zo Slovenska i Českej republiky. Miestni predstavitelia správnej rady nemocnice a Cirkvi adventistov s.d., ktorá nemocnicu vlastní a prevádzkuje vyjadrili veľkú vďačnosť a obdiv, že taká malá krajina ako Slovensko, dokázala realizovať pre nich takýto významný projekt. A táto vďačnosť patrí vám priatelia, ktorí ste svojimi darmi projekt podporili. Ďakujeme aj našim technikom, ktorí obetovali svoj čas i prostriedky, aby ako dobrovoľníci s nami pricestovali do Kene a zrealizovali projekt.
Sme radi, že napriek zložitým technickým podmienkam sa dobrá vec podarila a môžeme sa s dobrým pocitom vrátiť domov na Slovensko.”

7.2.2020 “UTEČENECKÁ KRÍZA – POHĽAD Z DRUHEJ STRANY STREDOZEMNÉHO MORA: Utečenecká kríza – pohľad z druhej strany stredozemného mora: Rwanda je jedna z krajín, ktorá pomáha utečencom – deťom a teenagerov, ktorí boli z Lýbie vrátení späť do vnútrozemia Afriky. V tábore, ktorý sme navštívili na hraniciach Rwandy a Burundi je viac ako 300 detí a teenagerov, ktorých príbehy sú naozaj ťažké a smutné. Väčšinou pochádzajú zo Sudánu, Južného Sudánu, Somálska, Eritrey a pod., odkiaľ utiekli pred prenasledovaním aj so svojimi príbuznými na sever, v snahe dostať sa preč z Afriky. Z rôznych dôvodov však boli rodiny rozdelené, niektoré deti stratili rodičov, niektoré boli svedkami ako ich príbuzní zahynuli v mori. Deti, ktoré ostali samé sa následne dostali v Lýbii do väzenia, kde s nimi kruto zaobchádzali, zažili týranie, ponižovanie a zneužívanie, všetko pod hranicou ľudskej dôstojnosti.
Rwanda ponúkla pomoc a prijala ich späť. V tábore, ktorý spravuje UNHCR pomáha aj ADRA Rwanda spolu s ďalšími organizáciami. Lekári a psychológovia pomáhajú týmto chlapcom a dievčatám prekonať traumu a rôzne fóbie. Je ťažké pomôcť im, aby znovu začali dôverovať dospelým.
Pracovníci tábora sa snažia vypátrať ich vzdialených príbuzných, alebo ochotné rodiny v zahraničí a nájsť im nový domov. Tak aj toto je obraz utečeneckej krízy a pohľad z druhej strany Stredozemného mora. Niečo o čom sa u nás nevie a radšej ani nehovorí. Kladiem si len otázku, prečo my dospelí dokážeme takto zničiť životy deťom a mládežníkom v tom najcitlivejšom období ich života? Dokážu sa vôbec vyrovnať s touto traumou a vrátiť do normálneho života?
Ďakujeme priatelia z Rwandy, že sa im snažíte pomáhať. Máte náš rešpekt! (Ak ste čakali fotky, tak sorry, toto sa naozaj nefotí…)”

6.2.2020 “KITCHEN GARDEN PROJEKT: Dnes sme mali príležitosť vycestovať na východ Rwandy do oblasti, kde ADRA pomáha riešiť podvýživu a sebestačnosť rodín. V malej horskej dedinke ADRA založila tréningové stredisko v jednom dome s malou záhradou. Stretávajú sa tam ženičky i muži z dediny, ktorí sa rozhodli vyskúšať rodinné záhradkárstvo. Naučili sa ako pestovať zeleninu a ovocné stromy, ako zavlažovať, využívať kompost na hnojenie, ako variť a poskytovať pestrú stravu. Tieto jednoduché dedinské ženy premenili okolie svojich skromných domčekov na zeleninové záhradky. Cibuľa, pór, cvikla, kapusta, mrkva, papriky, špenát a ešte všelijaké druhy ovocia a zeleniny, ktoré pre zmenu my nepoznáme, to všetko na malej záhradke pri dome.
Jedna z gazdiniek s hrdosťou ukazovala svoje malé dievčatko, ktoré predtým trpelo podvýživou, malo nafúknuté bruško a stále bolo choré. Odkedy však mama rozbehla zeleninovú záhradku a naučila sa zdravo variť, dievčatko sa vyliečilo, je zdravé a teší sa spolu s mamou. (Pred nami sa trochu hanbilo…)
Aj ďalšie ženy i muži potvrdili, že majú podobné príbehy. Tak sme sa presvedčili, aké dôležité je pomôcť ľuďom, aby premenili okolie svojho domu na záhradku, aby sa stali sebestačnými a boli zdraví. Spolu s ADRA Rwanda a ADRA Uganda chceme pripraviť projekt na rozvoj malých záhrad pre tých najchudobnejších. Priatelia, ono to má zmysel.”

5.2.2020 “AKO UŽIVIŤ SEBA AJ SVOJU RODINU? Medzi novousadlíkmi sme našli farmára – záhradníka, ktorý sa tu usadil ako utečenec z Konga. Absolvoval kurz pestovania zeleniny a vzorne sa pustil do práce. Na pozemku okolo svojho domu pestuje sadeničky kapusty, mrkvu, cibuľu, paradajky, čili, baklažány, dokonca nám ukázal zemiaky na sadbu. Svoju produkciu predáva na trhu a vie z toho uživiť svoju rodinu… Živý príklad, že sa to dá. A nie je sám. Len potrebuje semená, sadenice a ďalších kolegov.
Vedľa areálu nemocnice je priestor pre vybudovanie serióznej poľnohospodárskej farmy, tak mudrujeme spolu s ADRA Uganda, že práve toto by bolo zmyslom nášho projektu. Zamestnať miestnych drobných farmárov a v spolupráci s nimi pestovať sadeničky zeleniny aj ovocných stromov, ktoré by novousadlíci využili na svojich pozemkoch pre zaistenie obživy a vlastnej potravinovej sebestačnosti. Okrem toho môžeme založiť aj slepačiu farmu, pre chov kuriatok. Ambiciózny plán – a spolu s kolegami z ADRA Uganda nadobúdame presvedčenie, že práve toto by malo zmysel, pre miestnu komunitu.”

4.2.2020 “POMOC UTEČENCOM V UGANDE: ADRA Uganda pomáha v oblasti na západe pri hraniciach s Kongom a je súčasťou tímu humanitárnych organizácií. Stará o distribúciu potravinových balíčkov (16 kg trvanlivých potravín na osobu na mesiac) a finančnej podpory (31 000 UGS na mesiac, čo je v prepočte cca 8 EUR /osoba/mesiac). Skúste si predstaviť ako asi by ste z toho uživili svoju rodinu… Každý utečenec, ktorý sa takto vlastne stáva presídlencom, dostáva pre štart od UNHC veľkú plastovú celtu, ktorú použije na strechu príbytku, ktorý si sám vybuduje.
Do Ugandy prichádzajú utečenci hlavne z Konga, Južného Sudánu, Rwandy a ďalších Afrických krajín (pre nepokoje a prenasledovanie). Uganda pre ich život vyčlenila určité oblasti, kde ich príjmu a pridelia rodine pozemok o rozlohe cca 30 x 30 m (9 árov). Na tejto pôde si môžu postaviť skromný domček, pestovať ovocie a zeleninu a stať sa sebestačnými.
V centrále tábora nás prijala pani veliteľka, predstavila nám spôsob ich práce a veľmi ocenila službu a spoľahlivosť našich kolegov z ADRA. V oblasti má ADRA tím asi 30 pracovníkov a dobrovoľníkov. Informovala nás, že každý týždeň sa u nich registruje cca 800 nových utečencov. Celkovo tu žije už viac ako 120 000 prisťahovalcov.
V druhej oblasti – asi hodinu cesty autom po strašných prašných a zablatených cestách sme navštívili druhý tím ADRA dobrovoľníkov, ktorí zrovna mali školenie pre túto prácu.
Ako my môžeme pomôcť? Program Ugandskej vlády je dať ľuďom pôdu, aby sa mohli usadiť a stať sa sebestačnými. ADRA Uganda rozvíja poľnohospodárske projekty na pomoc k sebestačnosti. Slovak Aid vypísal grantovú výzvu na rozvoj poľnohospodárstva s cieľom podporiť sebestačnosť. Tak sme našli styčný bod pre dlhodobú spoluprácu a našu pomoc…”

3.2.2020 “NOVÁ NEMOCNICA ADRA V UGANDE: Tak sme sa presunuli na západ Ugandy, kde ADRA v spolupráci s partnermi a donormi stavia v oblasti, kde sa usídľujú utečenci zo západnej Afriky (je ich tu viac ako 120 000) úplne novú nemocnicu. Nemocnica bude slúžiť aj miestnej komunite, lebo najbližšia štandardná nemocnica je vzdialená 120 km. Vláda dala pre ADRA k dispozícii veľký pozemok. Mali sme príležitosť navštíviť nemocnicu a vidieť prvé vybudované bloky. Urgent, ordinácie, budovy s JIS, RTG, jedáleň aj ubytovacie priestory pre zdravotnícky personál. Vyrastá tu naozaj veľký zdravotnícky komplex na európskej úrovni. Aj tu sa otvára priestor pre budúcu spoluprácu. Lekári a medici – toto bude aj pre vás šanca poslúžiť…“

1.2.2020 “VÝNIMOČNÁ SOBOTA V KAMPALE: “Do Kampaly sme prišli v správnom čase. Práve tu totiž vrcholí misia Extravaganza 2020. Od 29. januára do 1. februára 2020 sa tu zhromaždili stovky ľudí z celého sveta. Podujatie vyvrcholilo na národnom štadióne Mandela Namboole, ktorý má kapacitu 45 000 miest. Tak sme sa celkom neplánovane ocitli na veľkolepom stretnutí rodiny celosvetovej Cirkvi adventistov s.d.
Predseda cirkvi Adventistov v Ugande Dr Daniel Matte uviedol, že festival Kampala 2020 Mission Extravaganza sa nesie pod mottom: Povstaň a svieť!
Festival bol venovaný duchovnej obnove, chválam, modlitbám a komunitnej službe prostredníctvom pomoci trpiacim, propagácie zdravého životného štýlu prostredníctvom výstav zdravia a jednoduchých vyšetrení spojených s darovaním krvi či poradenstvom. Na podujatí sa tiež uskutočnili workshopy o obnove manželstva a rodinného života, praktických zručnostiach alebo o metódach štúdia Biblie.
Cirkev adventistov siedmeho dňa má v Ugande viac ako 1100 cirkevných zborov a vyše 390 000 členov.
Táto udalosť poskytla účastníkom príležitosť nadviazať kontakt s ostatnými a tiež pomohla uvedomiť si našu kultúrnu rozmanitosť.
A my sme si našu kultúrnu odlišnosť asi uvedomili najviac. Nadšené spevy, skúsenosti z misie a strhujúce posolstvo rečníkov. Je to jednoducho niečo, na čo sa len tak nezabúda. Pozrite akých úžasných spoluveriacich máme všade na svete! Tak nás zohrialo pri srdci, že môžeme byť aj my súčasťou celosvetovej cirkevnej rodiny.”

31.1.2020 “SLNKO SVIETI EŠTE STÁLE ZADARMO: Slnko svieti ešte stále zadarmo. Dnes sme si ráno privstali, aby sme stihli namontovať na strechu solárne panely kým začne pršať. Elektrika v sieti je zase taká slabá, že vŕtačka sa ledva točí a neónky ani nezasvietia. Ale potom sa to trochu zlepšilo tak sme sa snažili.
Lekár mi nariadil kvôli boľavým krížom radšej ležať. Ešte že panely sa dajú skrutkovať len po ležiačky. Dobré dielo sa podarilo a solárne panely sú konečne na streche. Vieme nimi dodávať cca 1 kW energie, čo zabezpečí svietenie aj stabilizáciu prístrojov.
Ráno doviezol dopravca – samozrejme na motorke – kovové dvojkrídlové pancierové dvere pre generátorový domček. Hardware je teda už na mieste. Veľký generátor v domčeku, panely na streche, ovládacie moduly v búdke. Chlapci to ešte pozapájajú a v pondelok ráno nastupujú naši i miestni softvéristi, aby celý systém rozchodili a dali nám na to záruku.
My sme sa rýchlo zbalili a vydali na cestu do Kampaly, kde sa máme stretnúť s kolegami z ADRA Uganda, aby sme naplánovali našu budúcu spoluprácu. Asi 400 km cesty nám nakoniec trvalo 12 hodín a do Kampaly sme došli až po polnoci. Ale to už bude iná kapitola…”

30.1.2020 “AKO UROBIŤ ELEKTRINU BEZ ELEKTRIKY? Nákupy potrebného materiálu nám naozaj komplikujú život. Ešte že máme so sebou vždy niekoho kto pozná miestne pomery, alebo sa vie spýtať. V okresnom meste sme však nenašli klasické železiarstvo, kde by bolo možné kúpiť normálne skrutky M6, alebo M8 a k ním podložky a matice a pod… Odporučili nás na špecializovanú predajňu v jednej uličke. Tam mali naozaj doslova kompletný sortiment: skrutky, matky, podložky, skrutky do dreva, ložiská, pánty… všetkých veľkostí a typov, (nasypané na zemi na jednej kope), len si vybrať. Keď sme povedali, že potrebujeme 50 ks rovnakých skrutiek aj s matkami človek sa čudoval, ale potom odbehol a za 10 minút ich odkiaľsi vyčaroval. (Len sa ma nepýtajte na cenu…)
Chlapci v Itibo zatiaľ s domácimi presunuli generátor spod prístrešku na jeho miesto do ešte neexistujúceho domčeka, ktorý teraz okolo generátora postavia. Potom by ho tam už totiž nikto cez dvere nedostal.
Popoludní sme sa snažili vymyslieť konštrukciu na upevnenie solárnych panelov. Začalo to tým, že pod Mirom sa zlomil rebrík, ktorý nám požičali. Pád vyzeral škaredo a českí zdravotníci čo tam práve stáli hneď nabehli zachraňovať. Ale Miro vyskočil na rovné nohy a naozaj sa mu nič nestalo… Potom priniesli nový rebrík z akéhosi skoro dubového dreva – mocný a k tomu primerane ťažký.
Kým sme sa s materiálom nasťahovali na strechu, začalo pršať. Na druhý pokus zase vypadla elektrika a nemohli sme vŕtať. Každý z nás sa chválil akú má doma akumulátorovú vŕtačku, AKU skrutkovač atď… ale nič nám to nie je platné, keď sme si to nedoniesli a všetko musíme skrutkovať a rezať ručne, ako za starých dobrých čias. Tak sme sa vrátili ku klasike. Vŕtačku nám požičali kolegovia lekári (Aleš je tu vybavený na všetko). Výpadky elektriky a dážď nás ešte 3x prehnali. Tesne pred zotmením už bola zase elektrika, tak sme nabehli, ale bola taká slabá, že vŕtačka sa ledva točila. Tak sme to vzdali a radšej sme išli na návštevu k našim českým kolegom, ktorí nás pohostili koláčmi i ovocím. Miestna zdravotníčka Elizabeth priniesla polievku a čapatí. Toto nám išlo celkom dobre. Konštrukcia nás na streche počká a veríme že ráno budú splnené dve podmienky realizácie: nesmie pršať a musí byť elektrika. Obidve však nie sú v našich rukách… Už aby niekto konečne urobil tú záložnú elektráreň, lebo takto sa naozaj nedá pracovať. (A to my neriešime pacienta na operačnom stole, len nevieme vyvŕtať pár dierok do železa…)
Kolegovia lekári, máte náš rešpekt, že ste celé roky dokázali fungovať v týchto podmienkach, riešiť pôrody aj ťažké úrazy a pohotovosť 24 hodín denne. Tak verím, že už sa to konečne zlepší.
Vďaka vám priatelia, ktorí ste podporili a ešte stále podporujete tento projekt.”

29.1.2020 “LESK A BIEDA V JEDNOM DNI: Dnes sme sa vybrali na nákup elektroinštalačného materiálu do mesta Kisii a Nyamira (hlavné mestá dvoch susediacich regiónov).
V noci dosť lialo, cesty sú rozbahnené a vymyté koľaje. Preto sme požiadali kolegov z ADRA CZ, aby nás terénnou sanitkou zviezli na križovatku asfaltových ciest, kde nás čakal Erik – náš miestny kolega elektrikár. Ukázalo sa však, že nemá auto. Tak sme si vyskúšali ako cestuje miestny ľud. Namiesto autobusov tu premávajú malé dodávky. Sprievodca má úlohu zvolávať zákazníkov. Keď je dodávka plná môžeme vyraziť. Vnútri je natlačených 11 sedadiel, ale cestou sme stále priberali ďalších cestujúcich. Do medzierky medzi radmi sedačiek sprievodca položil krátku doštičku a už sme sa tlačili po 4 v rade. Akýmsi zázrakom nás odviezol 15. Cítili sme vzájomnú spolupatričnosť a nefalšované ľudské teplo.
V Kisii sme dostali telefonát, že sa máme okamžite dostaviť do Nyamiry, lebo náš priateľ Douglas (človek v zodpovednosti ministra zdravotníctva pre celý kraj) pre nás pripravil stretnutie. Poslal pre nás vládne vozidlo – veľký nablýskaný džíp so šoférom v bielej košeli. Keď videl akí sme zablatení, hneď do auta porozkladal pod nohy kartónové krabice, aby sme všetko nezamazali červeným blatom. Tak sme nechtiac dokončili nákup káblov a rýchlo do Nyamiry. Doprava vládnym vozidlom s prednosťou jazdy to bol zase iný zážitok. Policajti, ktorí kontrolovali vstup do mesta už zdiaľky salutovali a odťahovali z vozovky zábrany z ostrých kovových hrotov, aby sme mohli nerušene prejsť. V rýchlosti sme im stihli len zamávať.
Douglas pre nás pripravil milé prekvapenie. Oficiálne stretnutie so samotným guvernérom kraja Nyamira, ktorým je jeho excelencia John Obiero Nyagarama. Zhŕkli sa páni ministri v oblekoch a kravatách s naleštenými topánkami a my sme tam kontrastovali zablatení a v pracovnom. Chlapci našťastie mali na sebe biele ADRA tričko a ja pracovnú vestu… Pani sekretárka nám priniesla čajík s mliečkom a banány a pomodlila sa aby požehnala celé stretnutie (toto asi u nás na vládnych stretnutiach nefunguje… a zrejme aj chýba.) Oficiálne stretnutie za prítomnosti predstaviteľov miestnej vlády, novinárov a fotografov bolo veľmi príjemné. Douglas informoval ako bol na Slovensku, kde sme spolu navštívili ministerstvo zahraničných vecí, zdravotnícke inštitúcie a nadviazal spoluprácu s ADRA Slovensko. Potom vytiahol memorandum o spolupráci, ktoré sme pripravili na Slovensku a oficiálne sme ho podpísali na stole pána guvernéra. V budúcnosti chceme podporovať rozvoj zdravotníctva v tomto kraji pomocou pri vybavení miestnych nemocníc zdravotníckym zariadením a aj prístrojmi, ktoré sa u nás vyraďujú a nahrádzajú novými, ale stále sú funkčné a pre miestne nemocnice veľmi užitočné. Nasledovala tlačová konferencia, otázky novinárov, ministrov a neformálne stretnutia.
Potom sme sa konečne dostali späť do železiarstva, aby sme nakúpili joklovinu, trubky, skrutky a potrebné náradie. Niektoré káble sme však nezohnali a tak ich vraj dodajú zajtra priamo z Nairobi. Na tržnici ešte nejaké ovocie a potraviny. Vládny špeciál nás odviezol s nákupom až do Itiba.
Tak sme za jeden deň zažili lesk aj biedu tohto kraja. Čo nás prekvapilo? Žiadna arogancia a nervozita, ale príjemná atmosféra, radostná nálada a úsmevy ako medzi vládnymi úradníkmi tak aj medzi tými najchudobnejšími, dokonca aj žobrákmi na tržnici. Títo jednoduchí úprimní a milí ľudia nás naozaj chytili za srdce. Máme sa od nich čo učiť.”

28.1.2020 “ELEKTRIKU NAOZAJ TREBA… Aby sme sa presvedčili, že elektriku naozaj treba, večer vypadla a do rána bola všade tma. Potom začala fungovať v niektorých budovách ale nie v našej…
Chlapci z firmy Power Points nám zložili veľký generátor autožeriavom priamo na miesto. Veľká vďaka, lebo tá opacha má vyše 800 kg. Podpísal som dodací list a potom sme zistili, že jedno zariadenie za pár tisíc chýba… Ukázalo sa, že ho v Nairobi zabudli naložiť. Ako to zapojíme, ak budeme týždeň urgovať reklamáciu? Ale akýmsi zázrakom ho už pred obedom niekto doniesol rovno sem do Itiba. (Nám cesta trvala 6 hodín).
Potom nabehli miestni pracanti a pustili sa do kopania základov pre generátorový domček. Vraj za 3 dni bude hotový. Veľmi som tomu neveril, ale poobede už mali základy aj platňu vykopané a podvečer už začali betónovať.
Celý deň sme strávili vŕtaním sa v poistkových skrinkách, lezením po povaloch, kde sú motanice káblov aj všeličo iné… V spolupráci s dvoma miestnymi elektrikármi sme sa našpekulovali ktoré káble kam vedú a čo je vlastne s čím pospájané. Prístup na povalu je rovno z ordinácie, lezie sa tam zo stola, kde sú lekárske nástroje, sterilizátor atď. A to všetko za plnej prevádzky – miestni zdravotníci ani pacienti sa však netvária, že by im to nejako vadilo. Jednoducho kto neprežil, neuverí…
Konečne máme na stene nakreslené všetky prepojenia, schémy, zoznam káblov a ďalších vecí, ktoré pôjdeme zajtra nakúpiť. To zase bude story…
S domácimi sa spolupracuje naozaj výborne. Sú veľmi otvorení a vážia si aj tú najmenšiu pomoc. Dnes nám ďakovali za ľudí zo Slovenska, ktorí tu v minulosti už boli a dokonca im pomohli postaviť niekde v dedine modlitebňu. Tak sme dostali pozvanie navštíviť aj bohoslužby v slovenskej modlitebni Itibo.
Vďaka vám priatelia Slováci, urobili ste tu naozaj dobré meno a hlavne ste pomohli a dodnes pomáhate. Veď slúžiť a pomáhať je krásne.
A podvečer už prišla na sanitke skupina lekárov a medikov z Česka. Náš medzinárodný ADRA tím je už kompletný. Tak hor sa do práce!
(musím končiť, lebo zase vypadla elektrika a dochádza mi baterka…)”

27.1.2020 “MISIA AFRIKA ZAČALA… Počas štyroch dní príprav sa nám podarilo nakúpiť v Nairobi všetko potrebné na stavbu elektrárne a dopraviť bez ujmy do nemocnice Itibo.
V pondelok ráno už je náš tím (Robin, Jaro, Filip, Miro a Stano) kompletný a tak sa vydávame na cestu (300 km) Z Nairobi do Itibo. Náš priateľ Douglas nám prenajal svoju veľkú Safari Toyotu aj so šoférom. Tak sme ju hneď oblepili logami ADRA, aby bolo jasné… To auto je jednoducho nezmar, stvorený pre Africké pomery. Vytešovali sme sa však len krátko, lebo motor ešte na parkovisku zdochol. Šofér si však poradil, opravil vypadnutú palivovú hadicu a vydali sme sa na cestu. Ešte v Nairobi sa závada zopakovala s inou hadicou a my sme si vyskúšali ako sa také auto tlačí do servisu… Závadu sme odstránili a odvtedy šľape ako hodinky.
Cesty sú na Africké pomery výnimočne dobré. Asfaltka, kde šofér uháňa aj stovkou nečakane končí takými dierami, že si hlavu tresnete o strop. A potom africké retardéry – vysoké aj pol metra a umiestnené tam, kde by ste ich vôbec nečakali… Kto nedobrzdí, odtrhne si celú nápravu. Na moje boľavé kríže to bola skutočne rehabilitácia a masáž v jednom. Väčšinu cesty som pohodlne preležal na zadnej sedačke, kde to nadhadzuje najviac…
Cestou sme prechádzali cez malé masajské dedinky a mestečká, kde vždy pri ceste je malá tržnica. Kúpite tam všetko, teda doslova všetko. Tak sme aj my nakúpili potraviny, ale aj plynovú bombu s varičom, hrnce, riady potraviny, vodu atď. Pretože najbližšie 3 týždne sa musíme o seba postarať sami.
Posledný úsek cesty už je zase v horách, prebíjame sa po poľnej ceste prudkými zákrutami a strmými kopcami. Riadne leje (aj keď má byť obdobie sucha), po štrkovej ceste sa valí voda, vymieľa hlboké koľaje a vlečie so sebou červené bahno. Tak testujeme, čo dokáže náš off road.
Podvečer sme konečne dorazili do nemocnice Itibo. Privítala nás zdravotná sestra Elizabeth so svojim tímom (hospodár, údržbár a strážnik). Pripravili pre nás ubytovanie v jednom domčeku. Máme tu 2 izby, s posteľami spoločenskú miestnosť, kuchynku, wc so sprchou, tečie voda… Skromné, ale čisté. Čo viac si môžeme priať?
Tak sme sa hneď pustili do práce, aby sme zistili ako vlastne funguje/nefunguje elektrika. Našli sme miesto kde musíme vybudovať domček pre generátor, zistili sme kde sú poistky a ističe. Netrpezlivo sme čakali, kedy dorazí nákladiak s materiálom. Všetky správy hovorili že „they are coming…“ A oni naozaj prišli. Ale už bola hlboká noc. Elizabeth vzala šoférov k sebe do domčeka na nocľah a vykladať budeme až ráno. Elizabeth pre nás pripravila aj milé pohostenie na privítanie. Medzitým však musela odbehnúť riešiť pacientku s otravou, potom v hlbokej tme priviezli na motorke nejaký úraz…
Po večeri sme sa nakŕmili tabletkami proti malárii, chlapci sa pobalili do moskytier a dobrú noc. Medzičasom bola zase búrka, u nás vypadla elektrika, takže aj ja končím, lebo mi za chvíľu dôjde na notebooku baterka.

Welcome in Africa! Sledujte nás na webe a na facebooku.”

26.1.2020 “MISIA AFRIKA – NOVÁ TECHNIKA PRIPRAVENÁ NA TRANSPORT: Dnes sme mali s Jarom Kapitánom príležitosť absolvovať nakupovanie vo veľkoobchode v Nairobi. Partneri z firmy Power Points veľmi zodpovedne pripravili všetko dopredu a včas. Samozrejme sa to musí dôkladne skontrolovať podľa objednávky, lebo čo človek raz zaplatí už nikomu nemôže vrátiť… V pondelok nám nákladiak všetky veci dovezie priamo do nemocnice v Itibo. Veľký generátor, batérie, solárne panely a všetky prístroje k tomu. Tak a práve tu začína veľké ADRA dobrodružstvo o tom ako Slováci postavili z Čínskych zariadení elektráreň pre nemocnicu v Afrike.”

V sobotu navštívila slovenská delegácia zbor Cirkvi adventistov siedmeho dňa v Nairobi. Svoje dojmy zhrnul Stanislav Bielik nasledovne:

25.1.2020 “NAOZAJ BOHATÝ CIRKEVNÝ ZBOR: V čom je skutočné bohatstvo cirkvi? V budovách, alebo v ľuďoch? Dnes sme mali spolu s Mirom Čížom a Jarom Kapitánom príležitosť navštíviť jeden zo zborov cirkvi Adventistov s.d. v Nairobi. Budova každého Európana na prvý pohľad zaujme. Ale keď sa naplnila do posledného miesta a všetci začali z celého srdca spievať, bola to naozaj sila. Tento zbor má 470 členov a je v blízkosti najväčšieho slumu Kibera v Afrike. Naši veriaci prišli krásne oblečení a radostne naladení na bohoslužbu. Samozrejme všade plno veselých detí… Niektoré piesne sme poznali, tak sme si aj s nimi zaspievali po svahilsky. Rád vám odovzdávam pozdravy od našich spoluveriacich. Žijú skromne, ale žijú pre druhých a to ich napĺňa radosťou a šťastím…” 

O škole pri modlitebni Stanislav Bielik píše:

“Súčasťou modlitebne je aj malá škola z vlnitého plechu. Tu sa pár nadšených učiteľov zo zboru snaží poskytnúť základné predškolské a školské vzdelanie pre 91 detí z okolitých domov a zo slumu. Učia ich čítať, písať, počítať, spievať o Pánu Bohu, biblické príbehy a modliť sa – všetky základné predmety pre život… Celkom som si pripadal ako neužitočný služobník. Aby ste mali predstavu o čom je slum Kibera, kde žije 250 000 ľudí na jednom mieste v plechových búdach, kliknite si napr. na: https://www.google.com/search…“