Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom. Micheáš 6,8

„Čo je vôľa Božia?“ Pevne verím, že keby som sa spýtal, koľkí si už položili túto otázku, tak 99 percent opýtaných by zdvihlo ruku. Avšak čím ďalej tým viac sa len uisťujem, že problém nie je v tom, že nepoznáme Božiu vôľu, ale v tom, že sa nám nepáči a odmietame sa s ňou stotožniť.
Pán Boh nám v tomto verši odkrýva svoju „univerzálnu vôľu“ pre svoj ľud. Ťažko nájdeme v izraelských dejinách dlhý časový úsek, kde sa tieto slová naplnili. Skôr naopak. Na niekoľkých miestach je Boh priam až nahnevaný, pretože Izrael podľa tejto vôle nežije. U Ámosa dokonca prirovnáva svoj ľud k bášanským kravám, pretože si žije ako vykŕmený dobytok na úkor chudobných a biednych (Ámos 4,1). Boh dokonca zosiela kliatby, aby sa spamätali a činili nápravu.
„Univerzálna Božia vôľa“ pre môj život je známa snáď každému z nás. Vychádza z tých najjednoduchších etických a duchovných princípov. Možno by preto bolo na čase prestať sa stále pýtať „čo je vôľa Božia“ a radšej začať podľa tejto Božej vôle žiť. Nehľadať stále nové odpovede, ale radšej konať podľa odpovedí, ktoré už z Písma poznáme.

Pane môj, často túžime po novom zjavení a poznaní. Upriamuj našu pozornosť radšej na to, čo už zjavené je, veď nové svetlo nedostaneme skôr, dokiaľ neprijmeme to staré.

Michal Fulier