Prinášajte celé desiatky do zásobárne. Keď bude potrava v mojom dome, potom ma vyskúšajte – vraví Hospodin zástupov – či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás nadmieru požehnania. A bude po nedostatku. Malachiáš 3,10

Moja svokra vychovávala ako slobodná matka dve dcéry. Raz ráno sa pripravovala do zboru a zistila, že jediné peniaze, čo jej zostali, boli odložené na desiatok. Jej prvá myšlienka bola: „Nemôžem nechať deti bez jedla, dám desiatok nasledujúcu sobotu.“ Ale vzápätí si spomenula na text Malachiáša.
Keď sa jej nasledujúceho dňa spýtala mladšia dcéra, čo budú jesť, neodpovedala. Keď potom staršia dcéra zistila, že chladnička a poličky v špajzi sú už celkom prázdne a mama nemá žiadne peniaze, tak len smutne dodala: „To sme sa dožili, ani na chlieb už nemáme.“
Moja svokra mohla byť ticho a hanbiť sa pred deťmi, ale ona sa zastala Boha a prísne ju pokarhala, ako môže povedať také slová, keď im Boh celý čas pomáhal a teraz taktiež pomôže. Vyzvala deti k modlitbe, v ktorej sa mali ospravedlniť za tieto slová.
Po modlitbe zazvonil zvonček a vo dverách stál starý otec s taškami plnými potravín a nejakými peniazmi. Povedal: „Babka od rána počuje hlas, aby ma poslala k vám s plnou taškou jedla.“

Pane, očakávame Tvoju pomoc či zázrak do našich životov, ale v skutočnosti to Ty očakávaš, kedy Ti my dáme svoje životy.

Michal Fulier