Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal. Žalmy 139,16

Tento žalm je piesňou o tom, ako Boh pozná človeka. Žalmista popisuje Božiu vševedúcnosť a všadeprítomnosť. Napriek tomu , že tieto božské vlastnosti prevyšujú tie ľudské, je v žalme a zvlášť v šestnástom verši Boh opísaný ako bytosť, ktorá má intímnu znalosť každého jedinca. Boh človeka pozná od počatia. Vie o našich životných rozhodnutiach ešte skôr, ako ako ich urobíme. Niečo podobné môžeme vidieť aj v prvej kapitole Biblie pri stvorení človeka. Genezis 1,26 nám odhaľuje Božiu myseľ, Boh uvažuje o človeku, že ho stvorí ako svoj obraz, podľa svojej podoby (samotné stvorenie je popísané až v 27. verši). V súvislosti so Ž 139,16 nám to o Bohu hovorí toto: Boh stvoril človeka z čistej, nezištnej lásky, lebo ešte pred stvorením vedel, že človek sa od Neho odvráti. A On, aby človeka zachránil, bude musieť podstúpiť potupnú smrť na kríži.
Často uvažujeme spôsobom: „Čo musím na sebe zlepšiť, aby som mohol prísť k Bohu? Čo musím urobiť, aby ma Boh miloval?“ Pravdou však je, že Boh nás pozná aj so všetkými našimi dobrými aj zlými stránkami už od počiatku, oveľa skôr ako sme sa narodili. Už to, že tu sme, svedčí o tom, že Boh nás miluje večnou, bezpodmienečnou a nezištnou láskou. Naša existencia je dôkazom tejto lásky.

Pane, ďakujeme, že nás miluješ bezpodmienečne. Prosíme, aby sme aj my tak milovali.

Pavel Moudrý