… zakorenení a v ňom budovaní, upevnení vo viere, ako ste sa naučili; rozhojňujte sa vo vzdávaní vďaky. Kolosanom 2,7

Prirovnania, ktoré Pavol používa, sú pre nás dobre známe. Pokiaľ je strom dobre zakorenený, prežije búrky, víchrice a kalamity ľahšie ako strom s plytkými koreňmi. Pokiaľ je dom postavený na dobrých základoch, tak ľahko sa nezrúti a nemusia mu uškodiť ani povodne či zemetrasenia.
O kom tu apoštol Pavol hovorí? V kom máme byť zakorenení, na kom máme postaviť základy? V predchádzajúcom texte zdôrazňuje: „Ako ste teda prijali Ježiša Krista, Pána, tak v ňom žite…“ Pavol zostáva verný svojmu povolaniu a privádza čitateľa či poslucháča k jadru evanjelia. Kto iný ako Ježiš Kristus je jediným východiskom zo situácie, v ktorej sme sa ocitli? Kto iný je riešením problému hriechu? Kto iný nás môže zachrániť, keď nie On, náš Spasiteľ a Vykupiteľ?
Žiť v Ňom, byť zakorenený v Ňom, postaviť základy na Ňom! Dôverne sa Ho držať rukou viery a kráčať s Ním! A výsledok? Zachránený je naplnený vďačnosťou voči Záchrancovi. Znova a znova. Každý deň. Láska vyvolávajúca lásku. Ospravedlnenie z viery v kocke. Nechať sa zachrániť Ježišom, vierou sa k nemu primknúť a žiť životom, ktorý je reakciou na Ježišovu iniciatívne motivujúcu lásku.

Pane, ďakujem Ti za to, že nemusím ani dnes tápať a môžem sa nechať Tebou viesť.

Daniel Márföldi