Pozdvihnite oči a pozrite, kto to stvoril! Ten, čo vyvádza nebeské zástupy v plnom počte, všetkých volá po mene; pre jeho veľkú silu a nesmiernu moc nebude chýbať ani jeden. Izaiáš 40,26

Vesmír je nekonečný. Hviezdy a planéty v ňom nie je možné spočítať. Naša galaxia je len ako malé zrniečko piesku medzi mnohými ďalšími. Aký nepatrný je človek! Hviezdna obloha hovorí najmä o našom Stvoriteľovi. O Jeho moci a veľkosti. Človek sa za svoj život stretne s desiatkami možno stovkami tisíc ľudí, avšak koľko z nich poznáme podľa mena? Boh pozná podľa mena nielen každú hviezdu a planétu z miliárd, ale každú bytosť, ktorú stvoril. A nielen to. Tento všemohúci Boh, Stvoriteľ neba aj zeme túži po každom jednom človeku. Kontext, do ktorého je náš dnešný verš zasadený, predstavuje Boha ako všemohúceho a dáva ho do kontrastu k modlám, ktoré si vyrába človek. Ľudia v Izaiášovej dobe sa klaňali modlám vyrobeným z rôznych materiálov. Ale boli to len mŕtve predmety, ktoré nič nevedeli, nemali žiadnu moc a bez pomoci človeka by nemali ani žiadny tvar. Dnes sa síce takýmto modlám neklaniame, ale máme iné, moderné modly: peniaze, moc, slávu, majetok, krásu a mnoho ďalších. Nič z toho, čo sme tu vymenovali, sa však o človeka nezaujíma ani si s človekom nevie vytvoriť vzťah. Zato Boh áno. Pretože ten Boh, ktorý stvoril všetko, dal seba samého za nás.

Pane, odpusť, že Ťa zamieňame za falošné modly a ďakujeme, že pri tej všetkej veľkosti Tvojho diela nezabúdaš na človeka. Ďakujeme, že Ty si náš Boh.

Pavel Moudrý