A títo všetci, i keď dostali svedectvo pre vieru, nedosiahli naplnenie prisľúbenia, lebo Boh pre nás zamýšľal niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás. Hebrejom 11,39– 40

Často túžime po naplnení biblických zasľúbení bez ohľadu na to, aký by to malo dopad na ľudí okolo nás.
Božia láska je taká veľká, že túži zachrániť i budúce generácie. A my namiesto toho, aby sme sa spojili a šli zachraňovať, čím by sa naplnil Boží zámer, radšej so zloženými rukami sedíme a modlíme sa za Jeho príchod. A Pán nám len ticho vraví: „Ešte nie, inak nebudú spasení, tak, ako by si ani ty nebol, keby som prišiel skôr!“ Peter napísal: „Pán nemešká so svojím prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale chce, aby sa všetci dali na pokánie“ (2Pt 3,9).
Je smutné, že ešte aj potom, ako sme spoznali Krista, sa celý plán spasenia točí len okolo nás a našich potrieb. Nazval by som to „kresťanským egocentrizmom“. Žiaľ, niekedy túžime po Jeho príchode preto, aby sa skrátil čas nášho pozemského trápenia, skúšok a nemyslíme na to, že pre niekoho to môže znamenať čas skrátenia doby milosti.
Dôvod, prečo som sa stal kazateľom, bol ten, že v okamihu, keď som zistil, aká je moc evanjelia, t.j. záchrana pre večný život, už som viac nemohol žiť len pre seba.

Ďakujeme, Pane, že si do svojich plánov zarátal aj naše obrátenie, nech teraz s trpezlivosťou čakáme a pracujeme na Tvojom diele záchrany ďalších.

Michal Fulier