A títo všetci, i keď dostali svedectvo pre vieru, nedosiahli naplnenie prisľúbenia, lebo Boh pre nás zamýšľal niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás. Hebrejom 11,39– 40

Možno pre mnohých najznámejšou a určite dôležitou časťou Listu Hebrejom sú príklady zo života viery osôb, ktoré svojimi postojmi a cnosťami majú byť povzbudením pre všetkých veriacich. Vrcholným príkladom „pôvodcu a završovateľa našej viery“ je samozrejme Ježiš Kristus (Heb 12,2).
Uzavretie celého tohto výpočtu „ veriacich“ nachádzame vo veršoch 39 − 40. Aj keď všetky zmienené príklady viery sa javia ako vzorové a hodné odmeny, predsa Boh naplnenie svojich sľubov pre týchto veriacich odkladá.
A to až dovtedy, kým sa dielo záchrany zavŕši v živote všetkých veriacich. Prečo? Odpoveď v našom texte znie:
„… lebo Boh pre nás zamýšľal niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.”
Podobne ani v bežnom živote mnohé veci nechceme robiť, či zažiť sami. Sme ochotní prekladať termíny a čakať na ten správny okamih. Zvlášť sa to týka vecí, ktoré sú dôležité, pekné, ktoré prinášajú spoločnú radosť a šťastie. Ako sa hovorí: „Zdielaná radosť, dvojnásobná radosť…“
Radosť spasených sa nebude odohrávať niekde v ústraní, v súkromí. Bude to radosť spoločná, radosť znásobená, radosť nekončiaca. Tiež sa tešíš na ten veľký deň? Tešíš sa, že to bude radosť spoločná? Koho by si tam vedľa seba najradšej videl? Si ochotný podať ďalej štafetu viery a podeliť sa s druhými o radostnú zvesť, o ten najväčší objav tvojho života?

Oliver Popovič