Hospodin má záľubu v tých, čo sa ho boja, v tých, čo očakávajú jeho milosť. Žalmy 147,11

Boh stojí vždy blízko tých, ktorí sú pokorní, aby im priniesol úľavu (Ž 147,6a; Sof 2,3). Ako pokorní ľudia v Písme sú označovaní napríklad tí, ktorí uskutočnenie spravodlivosti a súdu odovzdávajú do rúk Hospodinovi. Podľa predošlého verša v tomto žalme pokoru prejavujú tým, že nedúfajú v silu svojich koní ani v mužnú silu. Podľa žalmistu je Boh zdrojom každého požehnania a dôkaz jeho zvrchovanej moci je všadeprítomný. Toto konštatovanie má za cieľ pomôcť pochopiť postavenie človeka na tomto svete, a tak udržať na uzde ľudskú namyslenosť a spoliehanie sa na svoje vlastné sily. Je to príležitosť pochopiť, že pripisovanie si čohokoľvek k vlastným zásluhám sa stane len prekážkou pre poskytnutie Božej milosti, ktorá je jediným a pravým zdrojom sily.
A práve preto dáva žalmista bázeň pred Bohom do protikladu so silou koní a človeka, čo je vlastne len symbolom, pod ktorým môžeme rozumieť každú falošnú nádej a každé úsilie, ktoré človek vynakladá bez Boha.
Týmto sa chce žalmista podeliť a poukázať na to, ako veľmi je dôležité mať v živote správny pohľad na naše možnosti a obrátiť sa ku skutočnému zdroju sily.
Odkiaľ čerpáš silu do svojho života ty? Na čo všetko sa spoliehaš? Aké miesto má v tvojom živote Boh? Komu pripisuješ úspechy a víťazstvá vo svojom živote? Skúsil si to už s Bohom…?

Oliver Popovič