Toto som vám povedal, aby ste našli vo mne pokoj. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet! Ján 16,33

Milujem slnečnice nielen pre ich nádherný vzhľad, ale aj pre ich hlbokú inšpiráciu pre život. Fascinuje ma, ako sa natáčajú za slnkom a čakajú na jeho lúče. Napriek tomu, že býva obloha niekedy zatiahnutá tmavými mrakmi, ony trpezlivo a pokorne sklonené čakajú, akoby vedeli, že nad tými zlovestnými mrakmi je ešte stále hrejivé slnko. Pán Ježiš ako najväčší realista veľmi otvorene hovorí o súženiach, ktoré sú v rôznych podobách ako tie zlovestné mraky. Cez ne sa však jasne predierajú lúče Božích zasľúbení, pretože Slnko spravodlivosti je ešte stále na svojom mieste. V pokornom modlitebnom stíšení môžeme ako tie slnečnice v detskej dôvere prijímať Jeho pokoj, lebo len On je naším pokojom. To následne v našej duši prinesie úrodu ovocia Svätého Ducha. Z Božieho pokoja v nás si môže potom ktokoľvek zahnať hlad po láske, odpustení či priateľstve tak, ako sa vtáčatá nasýtia zo zrelých zrniek krásnych slnečníc.
„Verím v slnko, aj keď nesvieti, verím v lásku, aj keď ju necítim, verím v Boha, aj keď mlčí.“ (Nápis na stene varšavského ghetta z roku 1943)

Milý Pane Ježišu, buď zdrojom môjho pokoja, aby mali z neho osoh aj iní.

Katarína Kernová