Toto som vám povedal, aby ste našli vo mne pokoj. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet! Ján 16,33

Niekedy ma premáhajú myšlienky, že Ježiš to zasa s tým pokojom až tak doslova nemyslel a že strach o existenciu nie je prejavom malovernosti. Alebo že prísľub pokoja bude naplnený až v nebeskom kráľovstve. Vtedy si spomeniem na vyrovnaného apoštola Pavla vo väzení či na kresťanov v koloseu a začínam si uvedomovať, že Ježišom sľubovaný pokoj môže byť realitou už tu na tejto zemi. Prečo však nebol vždy realitou aj môjho života?
Pokoj, ktorý Ježiš zasľúbil vyjadril Pavol slovami: „…nastolil pokoj preliatím jeho krvi na kríži“ (Kol 1,20). Keď skutočne uveríme v Kristovu smrť za naše hriechy, „máme pokoj s Bohom“ (Rim 5,1). Pretože sa nemusíme utápať vo výčitkách, neustálom pripomínaní si všetkých hriechov, ktoré sme urobili, ani viac nemusíme žiť v neistote svojho spasenia. Keď uverím, že Kristus zomrel za môj hriech a všetky hriechy mu odovzdám, získavam zmierenie s Bohom a môžem s radostným srdcom očakávať Jeho príchod bez strachu a obáv.
Otázka teda nie je: „Máš pokoj?“ Ale: „Vyznal si pred Bohom svoj hriech a uveril si, že Kristova krv aj zaň tiekla na kríži?“ Ak áno: „Choď v pokoji!“

Otče, niekedy túžime viac po pokoji vo svete a so svetom a pritom zabúdame, že sme dosiahli pokoj, zmierenie s Tebou skrze krv Ježiša Krista. Otče, pridaj nám viery, aby sme sa chopili tejto obete a mohli s radostným srdcom očakávať Tvoj príchod.

Michal Fulier