Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal, pretože si ma získal aj Kristus Ježiš. Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu pre cenu nebeského Božieho povolania v Kristovi Ježišovi. Filipanom 3,12–14

Spýtajte sa niektorého profesionálneho športovca, ktorý venuje svojmu tréningu dlhé hodiny, stojí ho to veľa sebazapierania a podriaďuje tomu celodenný režim, či dôvodom toho všetkého je len to, aby sa mohol zúčastniť nejakej súťaže a sedieť na lavičke porazených. Apoštol Pavol takýmto „športovcom“ rozhodne nebol.
Jeho pohľad bol vždy upriamený vpred, ponad to všetko, čo práve prežíval, na to, čo môže dosiahnuť a čo naňho čaká. Neuspokojil sa s duchovným stavom, v ktorom sa nachádzal, ale stále sa snažil viac priblížiť ku Kristovi.
Očami viery máme hľadieť vpred. Ponad to, čo prežívame, na to, čo príde, čo môžeme s Kristom dosiahnuť a získať. Nemáme žiť len v minulosti pripomínaním si toho, čo Boh pre nás urobil. A ani sa veľmi zaoberať starosťami tohoto dňa, veď i smútok a žiaľ majú svoj určený čas.
Na čo je upriamená tvoja myseľ, priateľu? Na pády, krivdy, starosti či polená, čo ti ostatní hádžu pod nohy?

Pane, je také ťažké veriť zasľúbeniam, keď sa zatvárajú všetky dvere a rúcajú všetky mosty vôkol nás. Nauč ma zrakom viery hľadieť vpred a vidieť Tvoju tvár.

Michal Fulier