Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve – a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch. 2. Korinťanom 3,18

Je úžasná prednosť mať deti. Máte tak vo svojej blízkosti stále niekoho, kto Vás pozoruje. Pred časom si naše deti všimli, ako sa pri sledovaní displeja môjho počítača mení výraz mojej tváre v závislosti od vysielaného programu a ako sa usmievam pri humornej epizóde. Pripadalo im veľmi smiešne, ako sa môj výraz v tvári menil práve v závislosti od pozorovaného cieľa. Bez toho, aby som hovoril, odpozorovali z mojej tváre moje pocity a emócie a odhadovali obsah toho, čo som sledoval.
Apoštol Pavol to opísal už pred dvoma tisíckami rokov. Niekedy si predstavujeme život kresťana ako prostné v gymnastike (cvičenie bez náradia). Ak sa nám podarí narovnať a udržať rovné špičky, staneme sa lepšími kresťanmi. No pokiaľ sa pod ťarchou života zhrbíme, stávame sa Bohom zavrhnutými.
Tak to však podľa apoštola Pavla nie je. Nesieme zodpovednosť za zameranie nášho pohľadu a mysle na Krista. To ostatné, čo sa deje s našou mysľou, je predmetom Božieho zázraku premenenia. Boh je tým najlepším umelcom, ktorý našu tvár i vnútro skrášli.

Môj Pane, ďakujem Ti, že zmena môjho ja je Tvoj zázrak.

Jaroslav Stejskal