A Duch i nevesta hovoria: „Príď!“ A ten, kto počúva, nech povie: „Príď!“ Kto je smädný, nech príde; kto chce, nech si zadarmo naberie vody života. Zjavenie 22,17

Keď Biblia hovorí o svadbe, používa nádherný tradičný obraz židovskej svadby. V nej muž prišiel do domu nevesty, zaplatil otcovi nevesty veno a tým bolo určené, že nevesta patrí tomu, kto za ňu zaplatil. Právne sa stali manželmi, aj keď ešte nemohli byť spolu. Ženích sa potom vrátil do domu svojho otca, aby pripravil nové miesto, kde budú spoločne bývať, zatiaľ čo nevesta sa doma pripravovala na svadbu. Až keď bolo všetko nachystané, ženích sa vrátil a začala sa svadobná hostina. Po nej vzal svoju nevestu na miesto, ktoré pripravil pre spoločný život. Úplne rovnako opustil Ježiš dom svojho Otca a prišiel k nám na zem, aby na kríži zaplatil veno. Od tej doby je jasné, komu patríme, aj keď ešte nemôžeme byť spolu.
To volanie „Príď!“ je vlastne vyznanie vyjadrujúce túžbu po blízkosti, keď nám chýba niekto dôležitý. Ten, kto volá je Duch i nevesta – teda Boží ľud a Duch Svätý, ktorý tento Boží ľud sprevádza od chvíle, keď Ježiš opustil náš svet, aby nám pripravil domov. Spoločne s Duchom očakávame, pripravujeme sa a tešíme sa na to, že sa ženích už čoskoro vráti, aby si svoju nevestu odviedol do domu svojho Otca, kde budeme navždy spolu.

Príď skoro, Pane Ježišu, a vezmi nás k sebe, veľmi sa na Teba tešíme. Tvoja nevesta.

Tomáš Dymáček