Potom sa obráť na mňa vo svojich ťažkostiach, pomôžem ti a budeš šíriť moju slávu. Žalmy 50,15 (Botekov preklad)

Neďaleko môjho bydliska sa nachádza stredisko „Integrovaného záchranného systému“. Budova je novopostavená a vyzerá impozantne. Na čelnej stene je veľká a zreteľná červená číslica 112. Srdcom zariadenia je ústredňa, kde sa zbiehajú telefonáty – volania o pomoc. V prípade nešťastia, ohrozenia života vieme, kam volať. Dnes sme žalmom vyzvaní na volanie do „nebeskej ústredne“. Zdá sa, že pozemská, fyzická ústredňa je bližšia, viditeľná. Nastávajú však isté situácie, keď sú aj naše najdokonalejšie záchranné a istiace systémy málo účinné.
Z východných bojísk v druhej svetovej vojne sú známe správy o mladých červenoarmejcoch, ktorí sa začali modliť, keď sa dostali do beznádejného obkľúčenia a ich postavenie bolo stratené. Sami dobre vedeli, že oni už s Bohom majú pramálo spoločné. Prešli komunistickým vzdelávacím systémom. Boli vychovávaní ateisticky. No vedeli, že ich mamičky a babičky sa pred červenou revolúciou modlili k Bohu. Vojaci teda volali: „Bože našich matiek a babičiek…“ Keď už nikde inde niet pomoci, voláme hore všetci. On nás uisťuje, že počuje.

Pane, ďakujem Ti, že viem ku komu volám. Veď naše ľudské volanie nemusí byť len prejavom zúfalstva, ale tiež vedomím, kto si.

Gustav Kloda