Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vypočuje. Micheáš 7,7

Náš osobný pohľad na realitu sveta môže byť ovplyvnený aktuálnou situáciou, naladením, udalosťami, ale aj vekom. To, čo obklopovalo Micheáša, bolo naozaj veľmi neutešené – v krajine neporiadok a zvonku hrozba nebezpečného nepriateľa (Asýrie).
Nádej je vždy dôležitá. Ale biblickí proroci opakovane dávali najavo ešte niečo ďalšie – onú zvláštnu schopnosť „čakať na Boha“ a prekonávať neutešený dnešok, ktorý sa ešte neskončil – a to duchovne, „tu a teraz“.
Záver knihy zdôrazňuje nádej: Boh iste vo svojom hneve nezotrvá. Lenže život nepočká, kým ťažkosti pominú. V duchovnom i bežnom zmysle treba žiť už dnes, prežívať dnešný deň taký, aký je, s vnútorným prichýlením sa k Bohu.
Nemáme vo svojich rukách obsah ani jediného dňa – aký bude, čo nám prinesie, čo nám vezme. Môžeme však ovplyvniť, nakoľko pokojne či nepokojne svoj všedný deň prežívame.
Nie je to len návyk mysle vnímať Božie povzbudenia – ide o skúsenosť duchovného upokojenia a stíšenia duše pred Bohom ako opakovane, hoci rôznymi slovami, zmieňujú autori Starej aj Novej zmluvy.

Bože, keď veci okolo nás nie sú v poriadku a tiesnia nás, dopraj nám dotyk svojho pokoja, ktorý prevyšuje ľudskú myseľ, ako je napísané: „A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“ (Fil 4,7).

Roman Mach