Prečo si skľúčená, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu. Žalmy 43,5

Žalmista prežíva nespravodlivosť. Ohrozuje ho bezbožný národ, zákerní a podlí ľudia. Boh nereaguje a žalmista to nechápe. Prosí o pomoc a túži Bohu opäť vzdávať chválu. Zažívame podobné situácie aj my? Domnievam sa, že áno. Možno to nie je bezbožný národ, kto nás ohrozuje, ale iní ľudia okolo nás. Je možné, že aj naši blízki. A tak túžime po Božej pomoci.
Zrazu sa žalmista zastaví a položí si otázku: „Prečo sa vlastne tak trápim, prečo prežívam úzkosť?“ Tento refrén sa opakuje dvakrát aj v predchádzajúcom žalme. Žalmista si uvedomí, že nemá dôvod na starosti. Veď Pán je jeho Boh. A tak sám sebe prikáže, nech čaká na Boha. Iste Ho bude opäť chváliť.
Myslím si, že každý z nás dobre chápe žalmistu. Na jednej strane sú problémy a na strane druhej je Boh, ktorý je na našej strane. Rozumovo vieme, že to bude dobré, že to zvládneme, ale pocitovo to nevieme prijať. Prežívame vnútorný rozpor. Čo s tým? Musíme naše starosti odovzdať Bohu a potom naozaj čakať na Jeho riešenie. Musíme Mu veriť.

Pane, možnože dnes budem prežívať nespravodlivosť. Prosím, pomôž mi, aby som sa netrápil a aby som Ti dokázal odovzdať svoje starosti. Chcem čakať na Tvoje riešenia a chváliť Ťa.

Jan Havelka