Odhoďte každé rozhorčenie, vášeň, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou. A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. Efezanom 4,31–32

Túžime po tom, aby k nám tí druhí boli láskaví, milosrdní a aby nám odpúšťali? Chceme byť aj my láskavejší a odpúšťať druhým? Prečo to tak nie je? Prečo sa nám to nedarí? Nie je to neuvedomením si toho, že chyba je aj na našej strane? A vôbec – vo svojej podstate sme na tom všetci rovnako!
Ježiš Kristus nám dáva jednu praktickú a užitočnú radu: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“ (Mat 7,12). Takže ak chcem, aby tí druhí boli láskaví ku mne, mal by som s tým začať ja sám. Ak chcem, aby tí druhí boli ku mne milosrdní a odpúšťali mi, mal by som im aj ja preukazovať milosrdenstvo a odpúšťať im.
Lenže ono nám to je tak trochu „proti srsti“! Ak prijmeme to, že „aj vám Boh odpustil v Kristovi“ (Ef 4,32), budeme mať oveľa menší problém s tým, aby sme boli láskaví a milosrdní voči druhým a dokázali im odpúšťať.
Prirodzeným dôsledkom potom bude to, že z nášho života bude miznúť tvrdosť, zloba, hnev, krik, ponižovanie…

Bože, ako veľmi túžime po tom, aby medzi nami bolo viac láskavosti a odpustenia. Prosíme Ťa aj pre dnešný deň o Tvoju silu, pretože my sami to nedokážeme.

Libor Škrla