Odhoďte každé rozhorčenie, vášeň, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou. A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. Efezanom 4,31–32

Pavol je vo svojom vyjadrení veľmi priamy. Narysoval deliacu čiaru medzi neprijateľným a naopak očakávaným, potrebným prejavom vzťahu k Záchrancovi a ľuďom. Uvedenú hranicu medzi dobrým a odsúdeniahodným môžem vo svojom živote prekročiť, rozmazať alebo zmazať len ja sám. Ale prijať ju a ctiť ju môžem iba vďaka Božej milosti. Nemám najmenšiu právomoc vytvárať na ľudí okolo seba tlak, ktorým by som ich manipuloval k vyčerpávajúcej snahe naplniť vysoké požiadavky textu. Pre akú atmosféru života sa rozhodnem? Výsledok mojej voľby bude buď mojím ziskom, alebo mojou stratou, ale nikdy nie zásluhou.
Úspech tak či onak závisí od toho, ako svoje srdce so všetkými zápasmi otvorím pre Hospodina. Kristus trvalo otvoril srdce Bohu, preto mohol dokonale odpúšťať.

Pane, Bože všetkých i môj Bože, vďaka za vplyv Tvojho Ducha v mojom živote. Ukazuje mi smer od padlého k víťaznému. Vďaka.

Jan Fürst